Blog o cestovaní!
Džungla Filipín
Lokalita: 7 641 ostrovov v Tichom oceáne
Počet obyvateľov: 115,6 milióna
Mena: Filipínske peso (PHP)
Časové pásmo: (GMT+8)
7 h rozdiel oproti strednej Európe
Hlavné mesto: Manila (ostrov Luzon)
Officiálna stránka: www.gov.ph
Potrebné dokumenty na vstup: Pas platný aspoň 6 nasledujúcich mesiacov, spiatočná letenka, bezvízový styk s ČR a SR na 90 dní
TOP TIP : VŽDY majte pri sebe hotovosť, jediný výber z bankomatu bez poplatku je iba v HSBC (Manila a Cebu)
Lokalita
Filipíny sú štátom v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Svoje meno získali na počesť španielskeho kráľa Filipa II.
Ostrov Cebu a Bohol
Zo všetkých strán sme počúvali aké sú Filipíny krásne, čiže pri rozhodovaní kam zavítame, bolo jasno. Letenku sme kupovali dva týždne pred odchodom. Pomohlo nám vyhľadanie spoju cez kiwi.com, ale ako obvykle každú letenku sme kupovali zuvlášť u konkrétnej aerolinky. Viedeň –> Dubaj s Wizzair Malta, Dubaj -> Manila so Cebu Pacific. To by sme ale neboli my, keby sa nám to neskomplikuje. Pri pristávaní v Dubaji oznámili pilotovi, že aktuálne pristáva v Dubaji Ruský prezident a nie je možné pristáť s iným lietadlom, čiže musíme zostať krúžiť vo vzduchu ďaľších 20 minút. My sme mali dve hodiny medzi spojmi a išla proti nám každá stratená minutka, pretože sme prilietali na Terminál 2 a odlietali sme z Terminálu 3. A tým, že oba lety neboli s tou istou leteckou spoločnosťou, museli sme si ísť vyzdvihnúť odbavenú batožinu z prvého letu a nechať si ju samozrejme zase odbaviť so spoločnosťou druhého letu. Čo sa nám bohužial ani nepodarilo, pretože od Covidu prestali jazdiť Shuttle busy medzi jednotlivými terminálmi a museli sme utekať k taxíkom. Schmatli sme prvý možný, ktorý sme našli bez zjednávania ceny. Ešte sme si hovorili, je to tak 4 minúty cesty a máme 45 eur, to nám určite bude stačiť. Po ceste nám taxikár povedal, že to bude 55 eur prosím pekne (to boli snáď najdrahšie minúty môjho života, hahha) a keďže sa nedalo zaplatiť kartou, tak nás ešte aj zaviedol k supermarketu, kde sme si museli vybrať dirhami v hodnote 55 eur, kde samozrejme bol ešte aj poplatok za výber. No čo Vám poviem, úplna komédia, lebo keď sme dobehli k prepážke Cebu Pacific, už bola dávno zavretá. Snažili sme sa náhodných zamestancov letiska prehovoriť, aby nám niekoho zavolali naspäť, pretože ju zavierali tesne pred našim príchodom, ale bohužial, to už nejde. Keď zavrú Check-in prepážku, už sa do lietadla nedostanete, aj keď máte ešte aj hodinu k vzlietnutiu. Každý nás odbil, že si máme ísť kúpiť novú letenku. Tak sme aj išli. Keďže sme nechceli prespávať v Dubaji a nikam sa už premiestnovať, najbližšiu letenku sme našli 3:40 v noci s Emirates. Letenka stála 15 000 kč, pričom naša pôvodné 2 letenky do Manily spolu vyšli 11 000 kč. Ale samozrejme Emirates sú Emirates, pohodlie v lietadle a servis špičkový.
Pre vstup na územie Filipín ako občan Českej alebo Slovenskej republiky nepotrebujete víza, ak ostávate na tomto území maximálne 30 dní. Potrebujete iba pas platný minimálne 6 mesiacov, vypniť eArrival card (max 72 hodín pred príchodom: https://etravel.gov.ph/ ) a pravdepodobne aj spiatočnú letenku, aby ste preukázali, že nebudete na ich území dlhšie ako by ste mali. My sme boli mierne nervózní, pretože my sme ostávali na Filipínach 2 mesiace a na druhý mesiac sme ešte nemali udelené víza a takisto aj naša spiatočná letenka bola až o dva mesiace. Každopádne všetko prebehlo hladko a dokonca ani len eArrival card si od nás nepýtali. Ale je možné, že to videli v systéme pod našimi menami. Vypýtali si pas, dali nám razítko s mesačnými vízami a čau.
Keďže Manila ešte nebola naša cieľová destinácia a mali sme kúpený ešte aj vnútroštátny let z Manily do Cebu. Samozrejme sme zmeškali aj ten. Keď sme prilietali s Emirates, tak naše lietadlo akurát odlietavalo do Cebu, čiže to bolo nemožné stihnúť. Tak sme rychlo hľadali nasledujúci let, ktorý letel až o 3,5 h. Aspoň na cvílku sme si vydýchli z utekania a išli sa najesť. Let trval 1,5 h a leteli sme so Cebu Pacific. Na ubytovanie sme sa odviezli nie taxíkom ale Grabom. VŽDY ak cestujete do Ázie mrknite či v danej krajine nepoužívajú aplikáciu GRAB alebo GOJEK. Ide o taxi službu, ktorá stojí 50% oproti cenám bežných taxíkov. Na letisku nás zastavili, či chceme taxík a keď sme sa spýtali na cenu, bolo nám povedané 700 PHP (295 kč) a aj keď sme ešte nevideli cenu Grabu, tak sme to odmietli. V Grabe sme potom našli ten istý odvoz za 308 PHP (130 kč). Z letiska na naše airbnb to bolo cca 8 km.
Naše airbnb bolo na 24. poschodí, čo človek, ktorý má strach zvýšok a zažil zemetrasenie na 9.poschodí, samozrejme ocení 😊. Cena ubytovania na mesiac bola cca 21 500 kč, ale išlo o malinký byt cca 35 m štvorcových. Zároveň tam bolo všetko, čo sme potrebovali a aj nepotrebovali. Smrad z odtoku kuchynskej linky si mohli odpustiť, haha. Ale po tom, čo sme napísali majiteľke bytu, na ďalší deň všetko vyriešili a keď odmyslíme všade loziace mravce, ktoré dokázali vyliezť až na 24. poschodie, bol bytík celkom fajn. Vrámci komplexu je aj bazén, posilovňa na 28.poschodí a strešná terasa. Parkovanie bolo zadarmo v podzemnom parkovisku, väčšina ubtovaní malo parkovanie platené za 500 PHP na noc (208 kč), čo by sa nám predražilo pri mesačnom pobyte, pretože scooter sme si požičiavali na celý mesiac. Ako kdekoľvek inde v Ázii je to celkom nutnosť, pretože peši sa presúvať nie je veľmi komfortné pri ich šialenej doprave.
Na prekvapenie im tu ale celkom dobre funguje verejná doprava – autobusíky Jeepneys. Staré jeepneys sú otvorené farebne mini predĺźené autíčka, ale tie nové vyzerajú ako mini vany a dokonca majú aj klimatizáciu. Cena variuje medzi 6 kč-45 kč podla dĺžky cesty.
My sme si scooter požičiavali v MC motorbike Cebu na 25 dní a stálo nás to 14 500 PHP (6060 kč). Požičiavali sme si jeden z vačších, menšie sú samozrejme lacnejšie. Ďaľšou zo základných vecí na prežitie v tejto džungli je SIM karta s dátami. Ako jediná, ktorá bola čisto s dátami bola od GOMO!, 20 GB stálo 400 PHP (167 kč).
Jedna z vecí, ktorú by ste malu určite vedieť dopredu, než prídete na Filipíny je, že potrebujete mať STÁLE pri sebe hotovosť. Proste bez hotovosti nekúpite absolútne nič, dokonca častokrát ani v tých najviac fancy posh reštauráciách a kaviarnach nezaplatíte kartou. A teraz ešte horšia správa je, že úplne všetky banky okrem HSBC majú poplatok za výber 250 PHP (105 kč). A ešte horšia správa (sľubujem, že už posledná 😊) je, že bankomaty majú obmedzenie na jednorázový výber na 10 000 PHP (4 174 kč), ale HSBC ako jediná má povolený jednorázový výber 40 000 PHP. Čiže ak chcete ušetriť na poplatkoch, hľadajte HSBC bankomat, ktorý sa ale nachádza LEN v Cebu city a v Manile, nikde inde. Ak tymito mestami budete prechádzať, vybavte sa hotovosťou do zásoby. Aspoň vy, ktorí planujete ostať na Filipínach dlhšie ako my. HSBC je tu kráľ bankomatov pre zahraničných turistov.
Ak budete hľadať ubytovanie v Cebu city IT park je pekná zóna, kde je veľke množstvo bytov na Airbnb, čiže určite by som zamierila tam. Náklady na život sú tu po Vietname asi druhé z najnižších, čiže je to cenovo dostupná krajina aj pre dlhodobejšie pobyty. Čo ma prekvapuje je, že napriek tomu aká je to chudobná krajina vôbec sa tu nekradne. Na internete sa dočítate, že maximálne Vás môže niekto oklamať pri kúpe nejakej tour, ale tak tieto scamy sú bežné kdekoľvek po svete. Na ulici som sa vôbec necítila nebezpečne, aj keď na pohľad je vidieť, že životná úroveň krajiny je celkom dosť nízka. Niektoré street foodove podniky, ktoré sú otvorené na ulici majú mreže a jedlo im podávaju cez ne, ale to si myslím, že im ostalo trošku z minulosti a dnes už ich nikto nepotrebuje. Alebo staršie rodinné domy majú na plote hore ostnaté dráty, aby im nikto nevliezol na pozemok. Luxusné zóny sú uzavrené rampami a majú svojich strážnikov. Takisto aj keď vstupujete do nejakých lepšich reštaurácií, každá jedna má svojho strážnika pri vchode so zbraňou. Aj keď vstupujete do obchodných centier, tak pri vstupe musíte ukazovať dokonca aj obsah tašky a prechádzate cez terminál detekujúci kovy ako na letisku. Možno sa celá táto situácia zmenila vďaka všetkým týmto opatreniam, ale napríklad v Mexiku boli tiež policajti na každom rohu a okradli Vás tam za bieleho dňa, v noci zakopávali mŕtvych ľudí na pláži v Cancúne a unášali turistov, aby mohli pýtať výkupné..haha (ono to v konečnom dôsledku ale ani nie je vôbec vtipné, len keď to píšem mi to príde ako z nejakého nepodareného filmu). Čiže nie všade takéto opatrenia fungujú.
Rozprávali sme sa so susedom v posilke, ktorý robí lekára v miestnej nemocnici a tvrdil, že 35 000 PHP je tu celkom dosť dobrý plat, čo je cca 14 600 kč/578 eur. A to sa nachádzame v druhom najväčšom meste na celých Filipínách s pomedzi 7000 ostrovov.
No ale dosť o miestnom živote. Vás asi viac zaujímajú miesta, ktoré stoja za to navštíviť. V rámci Cebu city sa bežte mrknúť na Fort San Pedro, ktoré v minulosti slúžila ako defenzívna vojenská stavba, ktorú postavil Miguel Lopez de Legazpi, ktorý spolu s jeho španielskym vojskom dobil Filipíny. Majú to tam krásne upravené.
Kúsok odtiaľ v pešej vzdialenosti je Basilica de Sto. Nino, vo vnútri je krásne malé španielske nádvoríčko s fontánou. Ak máte na sebe niečo čo odhaľuje ramená a nemáte nohy zakryté až po kolená, pri vstupe Vám dajú šatku na zakrytie. To je prvá destinácia, kde v katolickom kostole riešia nezakryté kolená, celkom ma to prekvapilo. Samozrejme je neúctivé ísť tam polonahý, ale tak napríklad ja som mala obyčajne tričko a kraťase do polky stehien, čiže to nebolo nič vulgárne a napriek tomu mi povedali, že si mám zakryť nohy. Pri výstupe na pravej strane je Megellan´s cross. Ide o drevený kresťanský kríž, ktorý priniesli španieli vedení Ferdinandom Magellanom. Nedaľeko odtial je aj Colon street, čo je najstaršia ulica Filipín, kde nájdete množstvo obchodíkov, kaviarní a nákupné centrum. Nepredstavujte si ale nič luxusné, naokolo je veľa chudobných ľudí spiacich na ulici s roztrhaným oblečením, špinavé malé deti bez topánok a nie príliš vábivá vôňa. Beťe podporiť lokálnych ľudí na miestne trhovisko s ovocím a zeleninkou. Všetko je perfektne dozreté a zároveň oveľa lacnejšie než v supermarketoch. 250 g cherry rajčniek stáli 5 PHP (2 kč), 2 dozreté žlté mangá stáli 56 PHP (23,33 kč) a jeden veľký už očistený ananás stál 80 PHP (33,33 kč).
Ak Vás odradí centrum mesta, tak môžete ísť mrknúť na Cebu Taoist temple. Zoberte si ale so sebou preistotu rúška, je 4 roky po tom čo vypukol Covid a stále vyžadujú zakrytie úst. A samozrejme aj ako všetky ostatné temples aj zakrytie nôh a pliec. Templik je krásný pestrofarebný. Vo vnútri je zakázané fotiť a natáčať videá, berte to na vedomie, berú to fakt vážne. Po tom čo si umyjete ruky, môžete vstúpiť dovnútra bosý, kľaknúť si na kolená a spojeným rúk sa poďakovať. Na stolíku pred oltárom sú položené dve drevené polooblúky, ktoré si zoberiete a hodíte ich na zem, ak oba padnú tvarou k Vám, môžete si niečo želať alebo požiadať o niečo, ak padnú opačnou stranou, tak zase nabudúce 😊)).
Druhým miestečkom kam môžete zájsť je Temple of Leah, nazývajú to aj Filipínskym Taj Mahalom, čo je trošku prepísknuté, ale ak máte čas, bežte sa presvedčiť na vlastné oči. Vlastní ho miestny Teodorico Soriano Adarna, ktorý túto budovu dal postaviť pre jeho celoživotnú lásku, jeho manželku. Budova sama o sebe je celkom nudná, ale výhľad odtiaľ máte na celé Cebu. Alebo ak Vás neuchváti výhľad ani odtiaľto, môžete sa presunúť kúsok ďaľej na 360 stupňový výhľad TOPS Cebu.
Nedaľeko odtiaľto je aj Botanická záhrada a Little Kyoto, ktoré keď nenavštívite nič sa nestane, haha. Tým, že jediných zahraničných turistov majú z Japonska, tak im tu vytvorili priestor, kam im na jedno miesto dali to najtypickejšie z Japonska. Tým, že sme už boli v Kyote, tak sme to vedeli posúdiť a fakt to vychytali, dokonca ste sa mohli prezliecť aj do Kimona a spraviť si fotku s umelo rozkvitnutými sakurami 😊). Všeobecne v hlavnom meste asi nemá cenu strácať čas, ak ste tu len na dovolenke. My sme tu boli preto, lebo každý deň pracujeme a potrebovali sme stabilnú a rýchlu wifi.
Presuňme sa ale z hlavného mesta Cebu trošku nižšie. Spravili sme si predĺžený víkend v Moalboal, čo je najturistickejšie miestečko na ostrove Cebu. Ide o prímorské mesto, ktoré je plné hostelov a farebných domčekov. Chvíľku sme premýšľali či sa z hlavného mesta presunieme autobusom alebo to hecneme takmer 3 hodiny na scootri. Tým, že sme si dali prestávku na pol ceste, tak sa to nezdalo až také strašné. Ale je pravda, že už to bolo na hrane, bolí Vás zadok, stehná, chrbát..nie je to nič pohodlné. Inak tá naša puazička bola v Carcar meste, v kaviarni Lokal Brew. Lepšiu pauzičku sme si nemohli spraviť, krásne lokálne miestečko s výbornou kávou, dezertami a vynikajúcim tuniakovým sandwichom. Lepšiu kávu som na celom Cebu ostrove nepila! A to nepreháňam 😊.
V Moalboal sme boli ubytovaný v drevených domčekoch uprostred prírody – Herbs guest house, úplný relax. Ak nemáte radi party, tak Vám to aj odporúčam, lebo hlavne cez víkend, je Moalboal celkom hlučný. Na prvý deň sme si cez toto ubytovanie zabookovali „Canyoneering“, čo je asi najznámejšia atrakcia v okolí, keďže canyon sa nachádza nedaľeko od Moalboal. Na jednu osobu to vyšlo 2200 PHP (908 kč). A či to stálo za to?! Môj najväčší strach sú výšky a začínalo to tak, že ste skákali z útesu do toho Canyonu a mali ste na výber 6 metrovú výšku alebo 15 m. Tak si to predstavte ako to celé pokračovalo, hahha 😊. Ale vždy bola na výber „miernejšia varianta“, čiže keď som to prežila ja, „strachopud výšok“, tak určite to prežijete aj Vy! A hlavne každý človek dostane svôjho osobného guida, čiže na Vás stále dávajú pozor. Ja som mala 19 ročného chalana, ktorý keď videl, že sa bojím výšok, tak na mňa dával stále pozor a podával mi ruku aj keď som išla tým najbezpečnejším priesmykom canyonu 😊. Plus bez helmy, záchrannej vesty a vhodnej obuvi Vás sem nepustia. My sme mali na sebe obyčajné nazúvacie šlapky, ale za 200 PHP nám požičali zapínacie sandále, aby sme mali vhodnú obuv do tohto terénu. Inak ak si užívate tieto adrenalínové skoky, tak si tam užijete kopu zábavy. Tých skokov je tam celkom dosť plus vás priesmykmi púštajú chrbátom pozadu, šúchate sa po zadku na vodopádoch ako na šmykľavke, plávate jaskynným priestorom v tyrkysovej vode a celkovo ten canyon a príroda okolo je fakt nádherná. Ak sa rozhodnete ísť len ku Kawasan falls, kde končí tento canyoneering, tak Vás pustia iba k tomuto jednému vodopádu 1. úrovne, nie ďaľej. Čiže v podstate sa ukrátite o nádheru celého tohto canyonu, pretože jediná možnosť ako sa do tohto canyonu dostať je práve tento canyoneering. Bol to pekný zážitok, ktorý Vás tak príjemne unavý, že zvyšok dňa už len relaxujete na pláži alebo v mestečku s dobrým jedlom.
Na ďaľší deň sme sa vybrali na Osmeňa peak, čo je najvyšší vrchol Cebu ostrova. Cestou tam jeden úsek bol trošku ťažšie prejazdný, pretože cesta nebola asfaltová. Tesne pred ňou nás zastavili dvaja mladí chalani na motorke, že cesta je nebezpečná, že tade nemôžeme prejsť sami, že oni nás tade prevedú. My s tým, že sme nevedeli, že aká cesta nás reálne čaká, tak po chvíľke sme teda prikývli. Mne povedali, že si mám presadnúť na ich motorku a ten druhý bude šoférovať tú našu a odvezie Filipa. Ja som moc nadšená nebola, ale tak celkom nás vydesili tou cestou, tak som si teda nakoniec presadla. Po tom, čo sme išli asi 2 minúty po štrkovej ceste, tak zrazu bola zas asfaltová, čiže sme si zosadli a chalani si od nás vypýtali peniaze. My sme sa na seba pozreli a začali sa smiať, ale tak dali sme chalanom asi 60 kč a pokračovali sme ďaľej. Akože sem tam bol nejaký väčší kameň, ale nič čo by sme nezvládli. Ale brali sme to tak, že sme pomohli domácím a snáď tie peniažky využijú na niečo prospešné. Z Osmeňa peak máte krásny výhľad na oblé roztomilé kopčeky, čo je alternatíva k Chocolate hills, ktoré sa nachádzajú na vedľajšom ostrove Bohol. Vstup je 100 PHP/1 os. + 20 PHP za parkovanie scootra + 100 PHP za sprievodcu, čiže ide fakt len o symbolický poplatok 90 kč. Bez sprievodcu Vás sem nepustia, ale takto apsoň podporíte lokálnych ľuďi, pretože mimo obdobia sucha sa tu venujú poľnohospodárstvu a v období sucha nemajú veľa možností ako si zarobiť peniažky, čiže im vláda dáva možnosť robiť sprievodcu na Osmeňa peak. Aj keď ide o 20 minút úplne jednoduchej trasy, tak Vás sprevádza pani v rokoch, ktorá Vám porozpráva lokálne zaujímavosti a zároveň Vám spraví krásne videá a fotky. To je jedna z vecí, ktorú sme snáď v iných destináciách vôbec nevideli - aj keď je sprievodca/kyňa staršia pani, tak je profesionál vo fotografovaní. Ani ja, čo fotím a natáčam niekoľko rokov nemám také krásne zábery, ako nám spravila 54 ročná pani, ktorá s nami išla na Osmeňa peak. Zoberie od nás najnovší iPhone, nastaví si tam parametre fotenia, zmení rozlíšenie, formu fotenia na portrétový a neviem čo všetko a dokonale Vás odfotí. Ja keď som si pozerala tie fotky, tak som mala otvorené ústa 😊. Takisto aj naši sprievodcovia na canyoneeringu nám spravili úplne krásne videá a fotky, ale to som si ešte hovorila, že veď sú to mladí chalani, ale čím dlhšie sme boli na Filipínách, tým viac nás to utvrdzovalo v tom, že všetci sprievodcovia sú tu profesionální fotografi, využite to, ak nechcete mať spomienky len v hlavách, ale aj v telefónoch 😊.
Po Osmeňa peaku sme si povedali, že by sme mohli ísť mrknúť na miestny podmorský svet v Moalboale. Kamarátka tu šnorchlovala pred 3 rokmi a vyspevovala mi aký krásný podmorský svet je hneď blízko od pláže. Tak sme sa vybrali šnorchlovať priamo na Panagsama beach, hneď pred Chilli barom, kde denne šnorchluje asi tak 100+ ľuďí, ktorí stúpajú po koráloch, nechávajú bordel vo vode a vďaka tomu celý ten korál umrel. My sme nevideli NIČ, fakt nič, pár rybiek, ktoré tam omylom zablúdili. Najprv sme si hovorili, že sme asi strašne blízko od brehu, tak sme išli ďaľej, aj stále pokračoval ten čierno-hnedý korál, ktorý neprejavoval ani len známku života. Všetci na internete popisujú , že hneď pri brehu sú hejná sardiniek a je to jedna z najkrajších vecí, čo tam videli. Ja som zahliadla tak 20 mini sardiniek pri hladine mora, ale to bolo tak všetko. Po 20 minutách hľadania podmorského sveta sme sa presunuli asi 3 minuty peši nižšie, kde bola apsoň krajšia pláž. Takisto nič, žiadny život vo vode, všetko bolo hnedé odumreté, žiadne farby, minimum rybiek. Z našej skúsenosti ak chcete vidieť krásny podmorský svet pri Moalboale si určite zaplaťte tour na Pescador ostrov, kam sa nedostane až také množstvo turistov a uvidíte tam korytnačky, pestrofarebný korál a krásne hejná sardiniek, pre ktoré je táto oblast typická. My sme to už bohužial nestihli, ale aspoň Vám dám tip, aby ste nestrácali čas šnorchlovaním v Moalboale.
Na poslednú noc sme sa presunuli do Carcarcity, pretože sme sa chceli ísť pozrieť na najznámejší kostol na ostrove, Simala Parish Church. Tento kostol je nádherný!!! A to hovorí ateista, ktorý nemá v obľube žiadne nábožensky orientované miesta, hahha 😊. Vstup je zdarma a musíte mať zakryté kolená a ramená. Ak nemáte, tak pred vchodom Vám prenajmú šatku za 20 PHP (8 kč). To je tak nádherná stavba, to vyzerá ako naše zámky, len v tropickom prostredí. Uprostred stavby, vo vnútornom nádvorí je jazierko, do ktorého tečie vodopád. Keďme sme tam boli my (marec 24), tak bola veľká časť v rekonštrukcii, ale napriek tomu bola krásna. Táto stavba bola venovaná “Virgin Mary” (Our Lady of Lindogon), ktorá mala podľa domácích zázračnú silu, vďaka ktorej vyliečila mnoho detí, ktorých napadla chrípka Dengue v roku 1998. Uctievajú si ju dodnes a ľuďia s rôznymi handicapmi a chorobami sa sem chodia k nej prihovárať a modlia sa za ich vyliečenie. Dokonca vo vnútri budovy je vitrína, do ktorej venovali vyliečení ľuďia rôzne veci, ktoré im pomáhali pri daných chorobách/handicapoch a ktoré už nepotrebujú, ako napr. Vozíky pre ochrnutých ľuďí, rôzne lieky, obväzy..a podobne. V areáli si môžete zakúpiť farebnú sviečku, ktorú zapalíte a požiadate tak Mary o to, čo Vám v živote chýba. Každá farba symbolizuje niečo iné. My sme nezapalovali žiadnu, ale za to sme si užili túto atmosféru pestrofarebných sviečok všade naokolo.
Cestou naspäť sme sa ešte raz stavili v Lokal brew na dokonalé kafíčko, ktoré sme si nemohli odpustiť a išli sme naspäť do Cebu city, pretože od 16:00 miestneho času sme už museli zas pracovať.
Na ďaľší víkend sme sa vybrali presne na opačnú stranu, na sever, smer Bantayan Island. Na internete sa dočítate, že je to lacnejšia alternatíva k Boracay ostrovu. Boracay ostrov je najviac vyspevovaný ostrov, kde nájdete najkrajšie pláže Filipín s krásnou tyrkysovou vodou. My, čo sme stretli nomádov, ktorí tam išli, tak nás všetci od toho odhovárali, že to vôbec za to nestojí. Čiže sme zmenili plány a namiesto Boracayu, sme sa vybrali na Bantayan ostrov. Scootrom sme sa odviezli 2,5 h na sever, do Hagnaya port, odkiaľ odchádza ľoď. Cesta ľoďou trvá cca 1,2 h, ale nám sa “pošťastilo” a 1,2 hodiny sme sa len chystali na odchod tou ľoďou. My sme sa totižto nalodili na prvú ľoď, čo netrvá krátko, pretože ide o nákladnú veľkú ľoď, na ktorú sa naloďujú kamióny, autobusy, autá a scootre. Po tom, čo sa nalodili všetci a začali sme ľoďou vychádzať z prístavu, sa pokazil motor ľode, čiže sme v podtstae uviazli asi 15 metrov od brehu…hahha. Ľoď pritiahli k brehu, všetci sme sa vylodili a zase odznovu sme sa naloďovali do druhej lode. Bol to nekonečný proces. Na Bantayan ostrov sme sa dostali asi 18:30 a to sme vyrážali so Cebu city ráno. Bola to v podstate celodenná presúvačka, ale aspoň sme videli pekný západ slnka z ľode 😊. Inak za ľoď sme platili 1080 PHP (445 kč), vrátane scootra. Lístok vôbec netreba kupovať online dopredu, ľoď premáva niekoľkokrát denne, čiže stačí ho kúpiť na mieste. Keď dorazíte do prístavu, tak sa k Vám nahrnú miestny zamestnanci prístavu, ktorí sa Vám ponúkajú, že Vám pomôžu s kúpou lístka. My sme im len povedali, že ideme na Bantayan ostrov so scootrom a oni už bežali k okienku nám kúpiť lístok. Pritom reálne Vám ani s ničím nepomáhajú, pretože ten lístok si v tom okienku vypýtate aj sami bez akýchkoľvek problémov a oni si samozrejme pýtajú peniaze za to, ako nám strašne zachránili život v tejto ťažkej situácii. Nedali sme im nič! Takýto prístup ma fakt štve.
No naspäť k nášmu predĺženému víkendu na Bantayane. Ubytovanie sme mali cca za 600 kč na noc, pretože ešte tento ostrov nie je až taký prefláknutý turistami, čiže ceny ostávajú ešte stále pri zemi. Prvý deň sme vyrazili na brunch, tesne pred vyrazením sme sa bavili, či si berieme helmy na scooter. Ostrovček bol malý a neplánovali sme chodiť nejak rýchlo a keď je take teplo, ako tu, tak to nie je príliš pohodlné. Filip zavelil “niee, videla sit u niekde policajtov?! “, ja “ nie, ale je to naša bezpečnosť”. No samozrejme sme odišli bez heliem a hneď na prvom rohu stál kto?! No predsa tí policajti, ktorých sme nikde nevideli, hahha 😊. Dostali sme pokutu 300 PHP (124 kč), s tým, že nám policajt poradil, že keď budeme mať tú pokutu celý deň so sebou, tak ju stačí ukázať a už nás v ten deň nikto pokutovať nemôže. Pekná rada od policajta, čo má mať na starosti bezpečnosť. No samozrejme sme prešli o dve zákruty ďaľej a zastavili nás ďaľší policajti. Ja som sa skoro pocikala od smiechu, keď som sa mysľou vracala k našej rannej konverzácii ako na tomto ostrove určite nikde nie sú policajti. Ukázali sme im pokutu a pustili nás. Do podniku, kam sme išli na brunch prišla asi jediná “biela” turistka, ktorú sme tam dovtedy videli. Zakecali sme sa s ňou a zistili sme, že tiež nomádi krížom krážom po svete a úplne sama. Podozvedali sme sa od nej vela tipov, kam sa oplatí ísť na Filipínach a kam naopak nie. Vždy ma poteší, keď stretneme rovnako naladených a zmýšľajúcich ľuďí ako sme my 😊. Takéto mile ranné zdržanie nám vôbec nevadilo. Po brunchi sme sa vybrali smerom na sever ostrova, aby sme si ho dokola prešli. Zosadli sme zo scootra až na tom najsevernejšom cípe, v Kota park. Prešli sme sa po malle a na konci malla sme sa zase zakecali s jednźm američanom, ktorý vyhorel v práci, dal výpoveď a na rok sa zbalil a išiel cestovať. Čiže celý dník sme v podstate prekecali s fajn ľuďmi, ktorí nás len utvrdili v hodnotách, ktoré v živote máme. Dník sme ukončili nádherným západom slnka v Bantayan city a prechádzkou po miestnom trhu. Nazreli sme aj do miestneho kostolíka, St. Peter the Apostle Parish, ktorý má nádherný pestrofarebný strop.
Na ďaľší deň skoro celé doobedie pršalo, čo nám trošku nabúralo plány, ale aspoň sme sa mohli ísť v kľude niekam najesť a konečne sa nikam neponáhlať, ako my zvykneme. Po jedle sme sa dohodli so Sandrou (s jedinou bielou turistkou na ostrove z predošlého dňa 😊) sme sa vybrali na mietsnu vyhliadku, ktorú nám odporúčali domáci – Colina Isla Bantayan. Mysleli sme si, že sa aspoň trošku prejdeme, ale od zaparkovaného scootra sme spravili asi 30 krokov a boli sme tam. Stále trošku mrholilo a počasie na vyhliadku nebolo bohvieaké, čiže veľmi nás výhľad z tohto miesta neuchvátil. Kľudne ho môžete preskočiť. Cestou odtiaľ sme narazili na kohútie zápasy. Konajú sa každú nedelu alebo cez sviatky. Vstup je 50 PHP (21 kč) pre chlapov a ženy majú vstup zadarmo, keďže chcú prilákať ženské publikum na túto nezmyselnú zábavu. Na zadný prst kohútov nastoknú nôž, pustia ich do “ringu” a z povahy kohúta, tým, že sa neznesú vedľa seba a chcú byť pánmi svojho teritória, sa do seba pustia. Trvá to asi 2 minúty a vo väčšine prípadov ten kohút ostane mŕtvy alebo zranený natoľko, že pomaličky umiera. Nie je to nič pekné na pohľad a najsmutnejšie je, že pred každým zápasom všetci chlapi vykrikujú a vsádzajú, ktorý kohút vyhrá. Najsmiešnejšie je, že vykrikuje naraz 80 chlapov a oni si nič nezapisujú a po tom zápase len začnú z ringu alebo do ringu hádzať peniaze podľa toho, kto vyhral. Takisto záleží aj na hlasnosti, ktorou vykrikujete, keď vsádzate na nejakého kohúta, pretože aj keď vyhráte, tak Vám môžu povedať, že vy ste nevykrikovali dostatočne hlasne, tak Vám z výhry 2000 PHP strhneme 500 PHP. To bol strašne divný zážitok. Neznášam zábavu na zvieratách. Keď sme odtiaľ vychádzali, tak sme v podstate prekračovali mŕtvych kohútov na zemi.
Išli sme si trošku zmeniť myšlienky a vybrali sme sa do miestnej Mangrove garden. Mangrovy sú male stromčeky/kri, ktoré rastú v močaristom pobreží. Spravili si tam takú milú bambusovú lávku, ktorou sa prechádzate pomedzi mangrovami. Bežte tam ale, keď bude príliv, pretože my sme tam boli počas odlivu a takmer všetky tieto stromčeky boli na suchu. Pekná je aj cesta smerom k tomuto miestu, pretože nad hlavami máte nádherné palmi, cez ktoré presvitá slnko. Večer sme ukončili na Sandira beach, ktorú určite odporúčame navštíviť, pretože na nej bolo pár domácich. Oproti Kota beach, čo je najviac turistická pláž na Bantayan ostrove, si tam krásne oddýchnete od ruchu. Nie sú tam ale žiadne stánky s jedlom, čiže ak tam plánujete ísť na dlhšie, určite si jedlo a pitie zoberte so sebou. Narazili sme tam na miestnych, ktorí mali tradíciu každú nedelu ísť zbierať morských ježkov. Vysvetlili nám celý proces od hľadania až po spôsob prípravy. Najviac zaujímavé bolo to, ako ich čistia. Ich pichliače sú jedovaté a môžu spôsobit svalovú paralýzu, horúčky, zvracanie..a podobne. Zberajú ich v rukaviciach, hádžu ich do sieťovaného vreca a potom ich v tom vreci vo vzduchu pretrepávaju z jednej strany na druhú. Ježkovia začnú púštať farbu a pomaly z nich začnú opadávať aj tieto pichliače. Ževraj keď stúpite na tento pichliač z očisteného ježka v mori, tak sa Vám už nič nestane, pretože ten pichliač už nie je napojený na telo ježka a tým pádom už cezeň nevypúšťa jed. Po otvorení škrupiny ježka im vybrali vnútornosti, ktoré sa nejedia a len tak surového ho vypili z jeho ulitky. 10krát ma prehovárali, aby som to ochutnala, že je to delikatesa, ale ja som ho surového chutnala už v Japonsku a myslela som si, že sa pozvraciam. Filip sa dal prehovoriť a zjedol jedného, ale poviem Vám, nadšene ako tí domáci sa určite netváril, hahah 😊.
Nakoniec sme sa aj tak išli radšej najesť do Worl touch cafe, kde majú vynikajúcu Shakshuku. Toto miesto má najviac vegetariánskych a dokonca aj vegánskych variant jedál a sú výborné. Druhé miestečko na jedlo, ktoré by som Vám odporučila všetkymi desiatimi je Burrito company, majú vynikajúce veg burrita a veg chimichangu. Mňam, dala by som zas 😊.
Posledný deň sme zamierili na Balidbid lagoon, trošku sme sa potrápili tým ako sa tam dostať. Google Vás vedie cez súkromné pozemky. Ale nakoniec sme nič neobchádzali dokola, nechali sme zaparkovaný scooter pred nadpisom „private property“ a prešli sme si to cez súkromný pozemok až smerom k pláži a po pláži sme pokračovali až smerom k lagúne. Na cípe tejto lagúny si miestny majiteľ otvoril nádherný beach club, v ktorom sme ráno boli úplne sami. Buď bol čerstvo otvorený alebo o ňom vedia zatiaľ iba lokálci. Vstup bol 200 PHP (85 kč) na osobu na celý deň. Majú tam všade rozvešané siete pod palmami, lehátka, bazén a aj reštauráciu s barom. V miestnej lagúne sa môžete nie len vykúpať ale aj kajakovať alebo si požičať paddle board, ako sme spravili aj my. Dávajte si ale pozor n prúd v lagúne, ktorý v určitých miestach dokáže byť celkom silný. Miestne decká si tam popožičiavali záchranne vesty a vozili sa tam na tomto prúde. Keď prišiel odliv, vytvorila sa tam nedaľeko sandbank, kam sa dalo pešo prejsť. Cestou tam v mori boli samé hviezdice poschovávané v piesku, bolo to ako keby kráčate po oblohe 😊. Zakončili sme tento pobyt nad očakávania! Cesta naspäť už chvalabohu prebiehala hladko.
Posledný predĺžený víkend (počas Veľkej noci) sme strávili na vedľajšom ostrove Bohol. Keby viem ako komplikované bude sa na tento ostrov dostať tak si to asi dvakrát rozmyslím 😊. Totižto Cebu city má tri prístavy, ktoré sú hneď vedľa seba, ale nemajú na internete poriadne napísaný rozpis kam a o koľkej dané ľode chodia. Tak sme si povedali, že ideme na Pier č. 1, zase sa k Vám zbehnú všetci lokálci naokolo a začnú na Vás vykrikovať kam idete, s tým, že Vám pomôžu kúpiť lístok. Ja som bola z toho už taká otrávená, že som im ani neodpovedala a išla som priamo k okienku, kde predávali lístky. Menšia komplikácia bolo, že sme sa chceli prepraviť aj so scootrom, ktorý sme mali požičaný na celý mesiac v Cebu city. Tvrdili nám, že najbližšia prepravná ľoď pôjde o 1dnej, ale cesta bude trvať 4 hodiny, pretože ide do prístavu Tagbilaran city na juhu, kde sme chceli byť aj ubytovaní. 4 hodiny sa nám ale rozhodne nechcelo sedieť na lodi, tak sme išli skúsiť do Pieru č.2. Odtiaľ nás poslali preč, že žiadna ľoď na Bohol nejde, tak sme išli skúsiť ešte na Pier č. 3. Tam nám povedali, že sa máme ísť spýtať do ticket officu, ktorý sa nenachádzal vôbec v danom prístave a asi ste si mali vycucať z prsta kde vôbec je, keď ani na google maps nebol označený. Nakoniec sa nás ujal jeden lokálec, ktorý nás tam na motorke zaviedol. Bolo 12h, čiže mali obednú pauzu. Na dverách mali, že ľoď na Bohol odchádza o 13:00 a obedná pauza im končila presne v túto hodinu, hahha 😊. Tak nás tento pánko zaviedol ešte do ticket officu Pieru č. 2, ktorý samozrejme takisto bol úplne mimo tohto prístavu a tam sme si teda konečne kúpili lístky. Síce do prístavu na sever Boholu, do Tubigon city, ale cesta mala trvať len 1,2 h. Keďže sme mali scooter, tak sme sa za 50 minúť mohli prepraviť na juh a ušetriť si tak dve hodiny cesty v porovnaní s prvou variantou. Lístky sme kupovali asi 45 minút, pretože musia ručne vypísať 20 papierov na to, aby Vás vôbec na tú ľoď pustili. Už sme trošku strácali nervy, ale tak sme si hovorili, že apsoň sa tam nejak dostaneme a nebudeme musieť sedieť 4 hodiny na lodi, keď je to ostrov tu kúsok vedľa.
Vôbec nechápem ten ich systém nastupovania na ľoď. Aj keď už máte kúpený lístok od danej spoločnosti, jeden človek nastupuje na scootri, ale musí si ísťe ešte dodatočne kúpiť kolky, aby ho na tú ľoď pustili (chvalabohu to už bolo asi 20 m od prístavu) a ten druhý človek musí zosadnúť a zaplatiť poplatok za to, že peši musí prejsť cez kontrolu batožiny. Čiže aj keď ľoď stála na boku prístavu a mohla som tam priamo nastúpiť, tak som musela ísť do budovy prístavu, prejsť peši celú tú budovu (kde ma nikto ani len neskontroloval) a bočnými dverami som zase vystúpila a išla naspäť k lodi, hahha. Nemalo to absolútne žiadny zmysel 😊.
Ľoď je rozdelená na bežný lístok (na streche lodi, na čerstvom vzduchu) alebo vo vnútri lode na časť s klimatizáciou alebo ešte vyšší level Business class. My sme si zvolili zlatú strednú cestu. Cesta ubehla celkom rýchlo. Nasadli sme na scooter a prešli sme si to z Tubigon city na juh, do Tagbilaran city. Cesta bola nádherná! Krajinka bola krásná zelená džungla, plná paliem. Vôbec sme nečakali, že sa tak strašne bude líšiť od Cebu ostrova. Nedalo sa to so Cebu ostrovom ani len porovnať! Ubytovanie sme nemali zabookované žiadne, lebo sme sa chceli popýtať na mieste, či nám to ubytovanie nedajú lacnejšie, ak sa im nebude stŕhať booking.com marža. Ale nakoniec naša zľava bola asi 120 kč, čiže moc sme nepochodili. Booking.com už má s nimi dojednané lacnejšie ceny, lebo im poskytuje svoju platformu, ktorá je veľmi populárna a aj napriek ich marži cena vychádza viacmenej rovnako ako keď kupujete ubytovanie priamo v hoteli. Asi to majú premyslené, aby si ľuďia takto nevytipovávali cez nich hoteli a nakoniec ich obišli a išli napriamo do daného ubytovania. Vedľa Tagbilaran City je napojený ostrovček s názvom Panglao, ktorý je celkom dosť známy kvôli jeho krásnym plážam. Tento dojem krásnych pláží Vás hneď prejde, keď uvidíte koľko ľuďí na nich reálne je. Radšej bežte na severovýchod , do oblasti Anda, kde nájdete krásne pláže, na ktorých budete úplne sami. Stihnite to ale ešte predtým, než sa niekto s velkým dosahom prekecne a zrazu budú masy turistov aj tam 😊.
Každopádne ak chcete ostať na juhu Boholu, tak si ubytovanie určite hladajte v Tagbilaran city a nie na Panglao, vyjde Vás to oveľa lacnejšie a na scootri ste tam cobi dup. Našli sme tam aj super roztomilé vegánske miestečko (bol to hotel s malými vilkami, ktorý mal vegánsku reštauráciu uprostred Panglao – mimo tej najturistickejšej časti) a robili tam aj tradičné filipínske jedlá na vegánsky spôsob. Vyskúšali sme Kade kade, Adobo a Tofu sisig. Adobo bola najväčšia mňamka!
Prvý deň sme sa vybrali navštíviť Trasier Sanctuary. Sú to také malé gulaté stvoreníčka, ktoré majú tak veľké oči, že im pokrývajú ¾ hlavy 😊). Cez deň spia a keď ich vystresujete alebo nejak vystrašíte, tak spáchajú samovraždu búchaním si svojej mini hlavičky o kmeň stromu. V tejto rezervácii ich samozrejme personál stráži, aby im turisti nestrkali foťáky do hlavy a boli potichu. Tieto malé stvoreníčka žijú iba v juhovýchodnej ázii, ako Sulawesi, Sumatra, Banglao...a samozrejme Bohol. Bolo to roztomilé vidieť takú spinkajúcu guľku v korune bambusu. Priložím Vám sem fotku, lebo doteraz asi ani len netušíte o čom hovorím 😊).
Ak nebudete mať svoj vlastný scooter, robia sem aj platené skupinové tour, stačí prísť do prímorského centra Panglaa a tam Vás budú zastavovať každých 20 minút s ponukou tours tých najzaujímavejších vecí na ostrove.
My sme sa po rezervácii presunuli ešte trošku viac na sever, na Chocolate hills. Volajú sa čokoládové kopčeky, pretože počas obdobia sucha ich vegetácia zoschne a zhnednú. Ak tam pôjdete na svoju vlastnú päsť už dopredu Vás bude google zavádzať na zlú cestu, cez ktorú sa tam nedostanete. Ale lokálci sú už zvyknutí, že ich tam google maps vodia a hneď Vás nasmerujú. Musíte prísť na obrovitánske parkovisko hneď vedľa hlavnej cesty, tam kúpite lístok a na vrchol Vás vyvezie van. Už hneď z tohto miestečka, kde Vás vyhodí autobus je krásny výhľad na kopčeky, ale ešte Vás čaká vyšlapať pár schodov, ale za odmenu dostanete krásny výhľad takmer na celý ostrov 360 stupňov.
Cestou naspäť naša vyjazdená zadná pneumatika si povedala, že už chce vymeniť a praskla. Bola v nej voda, čiže som len zacítila ako ma niečo ošpliechalo, napriek tomu, že bolo všade sucho 😊). Najsmiešnejšie bolo, že sa nám to stalo uprostred ničoho, kde nebola žiadna civilizácia a ešte bola aj nedeľa. Scooter bol požičiavaný na Cebu islande (na vedľajšom ostrove), čiže nedávalo zmysel volať spoločnosti u ktorej sme si to požičiavali. Starší pánko v dedinke, ktorý nás zbadal, nás doviedol na motorke k najbližšiemu „Volcanizing shopu“ (servisu motoriek), kde pár mladých chalanov sa bavilo na prerábkach motoriek. Tieto miesta sú plechové prístrešky na otvorenom vzduchu, kde domáci na kolene robia veci s minimálnym náradím, ktoré si mohli dovoliť kúpiť. Ale napriek tomu sú hrozne moc šikovní a robia veci podstivo. Nehovorili takmer ani slovo po anglicky, ale tak situácia bola pre nich zjavná. Bohužial oni v týchto prístreškoch nemajú žiadne náhradné diely, pretože nemajú peniažky na to, aby to tam držali „na sklade“. Ponúkli sa nám, že sa odvezú do najbližšieho obchodu s doplňkami pre motorky a spýtajú sa či majú pneumatiku pre náš typ motorky. My sme len pokorne čakali a dúfali, že bude daný obchod otvorený, keďže bola nedeľa 18:00, uprostred ničoho. Vrátili sa naspäť s dobrou správou, pretože držali novú pneumatiku v ruke😊. Hneď sa pustili do práce, zatiaľ čo ich môj priateľ sledoval ako precízne robia svoju prácu, ja som sledovala lokálne deti naprosti, ktoré sa hrali so šarkanom na rýžovom políčku hneď vedľa obrovitánskeho byvola. Byvoli tu boli na každom rohu, ukotvené šnúrou do zeme, čiže to nebolo nič nezvyčajné, len spolu s týmito špinavými malými detičkami, ktoré si vystačili s málom, to bola pekná idylka popri zapadajúcom slnku. Do hodinky bola pneumatika vymenená, kúpa novej pneumatiky stála 2305 pesos (915 kč, ktoré nám samozrejme majiteľka scootru vrátila) a za prácu si chalani vypýtali 200 pesos (80 kč). Neverila som vlastným ušiam, oni sa na svoje náklady presunuli do obchodu kúpiť našu pneumatiku a potom ju tam hodinu a pol vymnienali v nie moc príjemnźch podmienkach tepla a vlhka, celí boli špinaví od maziva a špiny z penumatiky a oni si vypýtajú 80 kč??? Ja som ostala pozerať s otvorenými ústami! Nechali sme im dvojnásobok 400 pesos (160 kč, ktoré sme si už nenechávali preplácať od majiteľky). Chalan, ktorému sme dávali tie peniažky sa tak hrozne moc úprimne potešil, že som mala z toho pocitu hneď krajší dník. Úplne úprimné šťastie mal v očkách, chalani naokolo niečo zavtipkovali v ich jazyku, čomu sme vôbec nerozumeli, ale tak snáď mu to dopriali tiež. My sme mohli ísť veselo naspäť do civilizácie, smerom večera, pretože sme už umierali hladom.
Našli sme na Panglao super vegánske miestečko Vedge Bohol, kde mimo iného varili miestnu kuchyňu na vegánsky spôsob. No samozrejme, že sme museli ochutnať úplne všetko – Tofu Sisig, Kade Kade a Adobo tiež. Výhodou bolo, že bol uprostred ostrova Panglao, mimo najturistickejšej zóny, čiže ceny sa stále držali pri zemi. Vizuálne miesto vyzeralo krásne, pretože bolo uprostred džungle, kde si vytvorili malý komplex domčekov, ktoré prenajímali a zároveň ponúkali kurzy potápania. Reštauracia mala v strede malý altánok obkolesený bazénom, páčilo sa nám tu tak, že sme sa sem samozrejme ešte vrátili. Jedlo bolo vynikajúce.
Večer sme si dali ešte raz prechádzku hlavnou turistickou časťou Panglaa, kde to najviac žilo. Prešli sme sa po Alona beach, kde sa na pobreží vynárali morské hviezdice, pretože začínal odliv. Všade bolo plno turstov z Taiwanu, pretože akurát mali voľno počas Veľkej noci, čiže veľa z nich to využilo a spravili si dovolenku na Filipínach počas týchto dní.
Presunuli sme sa do lokálnej časi Panglaa, Población, kde prebiehali ešte večerné oslavy Veľkej noci, ich druhého najdôležitejšieho sviatku hneď po Vianociach. Cez deň na ulici robili pochod na uliciach, takisto ako sa robí aj v Španielsku. Pochod sa končí v kostole, kde všetci ostanú na Velkonočnú omšu. Nás tieto oslavy príliš nezaujímali, čiže sme ich len tak letmo preleteli a skôr sme sa ťahali viac do prírody.
V noci bolo môjmu priateľovi zle od žalúdka, asi z toho ako krížom krážom poskúšal všetko možné. Velkonočný pondelok bol náš posledný deň na Bohole, ale bohužial sme sa napapli a potom zamierili na pláž, keďže môj priateľ bol unavený a čakala ho ešte viac ako hodinová cesta do prístavu na scootri a následne ďaľšia hodina a pol na lodi. Zakotvili sme to na Dumaluan beach, kde boli veľké vlny a prílivom bola zaplavená takmer celá pláž ale našli sme si dve voľné lehátka, na ktorých sme relaxovali.
Lokálci nám odporúčali časť Anda, co je juhovýchodná časť. Nám už neostával čas, ale ak budete mat tú možnosť bežte sa tam mrknúť. Pláže sú tam ževraj nádherné a budete na nich úplne sami, kdežto na Panglao sa budete mačkať s ďaľšími stovkami turistov. Za mňa Bohol bol veľké prekvapenie, príroda tam bola dokonca krajšia než na Cebu ostrove a 3 dni určite nestačia na preskúmanie tohto ostrova. Cebu ostrov bol naopak za mňa celkom sklamanie a asi by som ho neodporúčala, ak máte možnosť navštíviť iné ostrovy Filipín. Toto bol náš posledný víkend ubytovania na Cebu ostrove, ktorý sme si moc užili na Bohole a bol čas sa presunúť na iný ostrov Filipín.
Siargao
Leteli sme so Sunlight air. Ak budete plánovať akékoľvek prestupy medzi ostrovami, letenky si kúpte minimálne mesiac dopredu, pretože na poslednú chvíľu tie letenky hrozne moc vyskočia na cene, napr. zo 600 kč za hodinový prelet dáte nakoniec 3500 kč, ak let kupujete týždeň pred odletom. Aj my sme na to doplatili, tak sa poučte z našej chyby.
Prileteli sme snáď na to najmenšie a najroztomilejšie možné letisko na akom som kedykoľvek kde bola. Žiadna kontrola, len vojdete do hali, kde Vám odovzdajú kufor. Zaplatíte malinký poplatok ako turistickú daň a môžete ísť. Prvé dva rozdiely oproti Cebu ostrove, ktoré sme začali vnímať hneď po vystúpení z lietadla a to, vlhkosť vzduchu a nádherná zelená džungla všade okolo Vás. Snáď ani na Bali príroda nevyzerala tak nádherne na pohľad, ako tu. Ja som bola úplne unesená! Táto emócia ale začala mierne ustupovať, keď som cítila ako tá nádherná zelená džungla drží vlhkosť vo vzduchu 😊. Ak Vám prekáža vlhkosť vzduchu, tak dve najhoršie miesta kam môžete ísť je Siargao a Singapore...teda aspoň z našej skúsenosti. Tá vlhkosť ide v ruka v ruke so zelenou džunglou = množstvom zrážok, ktoré tá džungla potrebuje, aby ostala tak krásne zelená.
Centrum tohto ostrova je mestečko na juhovýchode, General Luna. Môj priateľ sa tomuto turistickému centru chcel vyhnúť, tak nám zarezervoval ubytovanie na severe ostrova, v Burgos, kam nikto z letiska nešiel, čiže sme namiesto 300 kč za zdielaný van zaplatili 1000 kč za Tuk tuk, ktorým sme sa tr*kali hodinu namačkaní spolu s dvoma obrovitánskymi batožinami, ktoré sa tam ledva vošli a celú cestu sme ich museli držať aby nevypadli (ak máte na toto korektnejší výraz, tak mi ho prosím napíšte, lebo toto bolo fakt trtkanie 😊, hahha).
Po tom čo sme zistili, že na sever vôbec nikto nejde, druhá facka bolo naše ubytovanie. Môj priateľ sa radoval, že nám vybavil super lacné ubytovanie na 3 týždne v krásnej tichej lokalite, kde budeme obklopení len prírodou. Domčeky z vonku vyzerali roztomilo, ale keď ste vstúpili do vnútra tak sa tam nedalo ani dýchať a bolo tam tak 45 stupňov. Klimatizácia tam síce bola, ale keď ste ju zapli, tak to bolo ako keď Vám helikoptéra priamo nad hlavou pristáva, hahha. Bola to malá izba s kúpelkou, kde bola iba postel a chladnička. Namiesto skrine sme mali stojan s troma vešiakmi, kam by sme sa tažko vošli, ak by sme začali vybalovať tie naše dva 20 kilové kufre plné materializmu, haha. Keď sa presunieme do kúpeľne, tak myslím si že hneď na prvý pohľad by Vám došlo, že celu miestnosť len tak letmo oplachujú čistou vodou, aby sa nepovedalo. Oplachuje sa im to ľahko, keď po vstupe do kúpelne máte hneď nad hlavou hlavicu sprchy, ktorá nie je nijak oddelená od časti so záchodom, ktorý sa nachádza z nejakého nepochopiteľneho dôvodu až za sprchou (čiže po sprchovaní sa ktokoľvek kto chce ísť na toaletu, k nej musí doslova doplávať). Len zoberiete hlavicu sprchy a celý záchod spolu s podlahou pekne ošpricujete vodou a je poumývané. Len keď sa k tomu vraciam myšlienkami počas toho ako píšem tieto riadky, tak sa mi zdvíha žalúdok. Teraz sa nad tým smejem, ale v ten moment mi do smiechu teda rozhodne nebolo, keď som si premietala v hlave ako ja vydržím 3 týždne v tejto prasáckej kúpelni, hahha. Nemali sme sa ani kde vybaliť, stolík sme mali iba vonku na malej teraske, čiže pracovali sme vždy len tam.
Ani Vám nebudem hovoriť koľko komárov sa drží v týchto krásnych vlhkých končinách. Do tohto príchodu som sa hrala na eko bio natural ženu zo západného sveta, ktorá si na seba nebude striekať žiadnu chemikáliu, ale keďže po prvom dni som rozmýšlala či náhodu jeden z tých 256tich komárov, ktorí ma doštípali hneď v prvý deň za hodinu sedenia na terase neprenáša Dengue chrípku, som bola ochotná sa aj celá okúpať v tej najväčsej chemikálii na svete, len aby túto háveď odomňa odpudila, hahhah 😊. Mimo komárov rátajte s kadejakou inou háveďou, popritom čo som pozorovala nad hlavou krásnych dvoch gekonov mi okolo ruky prebehol pavúk ako polka mojej dlane. Ak sa tlkot srdca dá na chvílku zastaviť, tak presne toto bol ten moment, haha. Už po týchto pár riadkoch Vám musí byť jasné, že som tam tie 3 týždne neostala! 😊 Síce som to musela oznámiť domácim ja sama, pretože priateľovi to bolo blbé po tom, čo nám zjednávali super cenu mimo bookingu, ale pohľad na tú našu krásne „vyumývanú“ kúpelku ma poháňal vpred 😊. Samozrejme som sa zachovala korektne a povedala som im, že týždeň ostaneme a potom nech uvoľnia na ďaľšie dva týždne kalendár, aby si rýchlo za nás našli náhradu. Zároveň mi to bolo aj celkom ľúto, pretože keď prídete na sever a vidíte ako si tam lokálni ľuďia žijú v chudobe, tak Vám z toho bude smutno. Čiže mi prišlo korektné ich podporiť na jeden týždeň a potom sa presunúť do civilizácie. Je Vám snáď jasné, že ten týždeň v tomto ubytovaní v mojich očiach trval ako úplná večnosť, haha. Ale inak príroda, ktorou sme boli obklopení bola fakt neskutočne krásna. Nevedela som sa vynadívať, sedela by som na tej terase hodiny a hodiny s tým nádherným výhľadom (samozrejme osprejovaná od hlavy až po päty tým najsilnejším možným repelentom, hahha).
Teraz ale vážne! Ak chcete byť mimo turistického ruchu, tak sever je ako stvorený pre Vás. Príroda a pláže sú tu prekrásne! A na každej tejto nádhernej pláži budete úplne sami a to Vám garantujem! (ak tento článok nečítate po 5 tich rokoch odkedy bol vydaný,hahha, pretože sa to tu asi čoskoro zmení). Najznámejšia pláž severu je pláž Alegría, kam keď prídete v nedeľu, tak tam rozhodne sami nebudete, pretože je to obľúbená pláž domácich a v nedeľu majú všetci voľno. Ja by som Vás ale neodrádzala od toho ísť tam v nedeľu pretože je aj krásne vidieť ako si tento deň voľna domáci užívajú a zažijete ten pekný vibe. Mimo Alegríe by som Vám určite odporučila Tangbo beach. Zamierte smerom do reštaurácie „The coconut nut“, kde mimochodom majú vźbornú pizzu a potom bežte smerom k moru, ak sa po pláži dáte doprava a prejdete ďaľšich 25 metrov, budete tam. Boli sme tam úplne samučičkí a tá pláž je nádherná.
Dajte si ale pozor na príliv a odliv. Siargao je tým známe, že more pri pobreží má plytké dno a keď je odliv, tak sa takmer vôbec neokúpete, ak nepôjdete tak kilometer peši smerom do mora, kde ale je útesový spád a nedoporučuje sa tam samozrejme kúpať. V túto dobu sú na scéne iba surféri, ktorými je tento ostrov preplnení. Preto sa v podtstate tento ostrov v posledných rokoch tak preslávil, práve vďaka super podmienkam na surfing. My sme zase premeškali dokonalú príležitosť na skúsenie si tohto športu, pretože môj priateľ má stále v hlave žralokov, ktorí naňho útočia zo spodu surfu, hahha. Ale inak hodina treningu surfu stála 300 kč, čo je zatiaľ asi najlacnejšia hodinová cena súkromnej hodiny a z toho je 150 kč v podstate za požičanie dosky, čiže iba 150 kč ide trénerovi. Ak ste už mierne pokročilý, tak super pláž na surf je Pacífico, v strede ostrova. No a samozrejme najviac vyhypovaná oblasť Siargaa na surf je Cloud 9. Ale tú tu ani nebudem rozoberať, to je tak vyhypovaná oblasť na Siargau, že sa dozviete o nej sami hneď po príchode na ostrov. Pre ľuďí čo nesurfujú asi táto oblasť nebude ničím zaujímavá.
Myslím, že ak by sme na severe ostali dlhšie ako týždeň, tak by sme sa tam asi nudili, pretože po pár dňoch sme mali pochodenú každú jednu pláž a dedinku. Na severe bol jediný jeden supermarket asi 7 minút na scootri smerom na sever od Burgosu. Nezabúdajte, že ste prišli na malý, nie príliš rozvinutý ostrovček, čiže nečakajte nejaký veľký výber potravín. Musia Vás uspokojiť lacné sladkosti, čipsy a plechovky. My sme mali na ubytovaní zdieľanú kuchynku, ale tým, že jedlá v reštauráciach boli lacné, vôbec sme si nevarili. Čo sa týka miest, kam sme chodili papať určite odporúčam Kolekbibo, čo je čisto vegetariánska reštaurácia, ale majú vynikajúce jedlá. Dokonca sú ako jedny z mála otvorený aj v nedelu, ale len do 19:00, čiže si dajte pozor na otváracie hodiny. Vynikajúce vegetable curry majú v Beshie´s Brew and Bites. Tam si naobjednávate stôl plný lokálneho výborného jedla a koncová cena bude maximálne 150 kč. Dokonca Vám čerstvo ogrilujú rybku, rôzne morské plody alebo mäso. Ďaľšie super miestečko je The Hub by Lokal Lab v Burgose, druhú pobočku majú aj v General luna, ale tam to jedlo vôbec nebolo také chutné ako v Burgose, čiže rozhodne ak budete mat na výber, bežte do Burgosu. Veggie bowl bola neskutočne dobrá a zároveň podporíte lokálnych ľuďí, ktorých podporuje tento projekt a chodia sem variť. Dokonca niektorým poskytujú aj ubytovanie a stravu v danej reštaurácii. Čiže ak máte na výber fancy miesto vlastnené zahraničným človekom s instagramovým jedlom na tanieri a lokálne miestečko, kde podporíte niekoho kto to fakt potrebuje, voľte prosím srdiečkom 😊 o dokonalú chuť jedla sa určite neochudobníte v prípade the Lokal Hub.
Keď sa presunieme trošku nižsie, rozhodne jedno z najkrajších miest Siargaa je Magpoponko rock pools. Musíte si dopredu pozrieť kedy je príliv a odliv, pretože počas prílivu tieto prírodné bazéniky sú zaplavené vodou. Platí sa sem vstup, ale môžete ostať na pláži kľudne aj celý deň, keď príde príliv a pools už budú zaplavené. Je tam plno reštaurácii a dokonca aj za 10 PHP sa môžete osprchovať od slanej vody, ak by Vám to nebolo príjemné. Neostávajte rozhodne pri prvej prepadline naplnenej vodou, pokračujte peši ďaľej, pretože väčšina ľuďí ostáva hneď v prvom bazéniku, čiže v nasledujúcich môžete byť kľudne aj sami, čo je oveľa príjemnejšie. Nezabudnite si do týchto prírodných bazénikov zobrať veci na šnorchlovanie, v zákutiach bazénikov, kde nie je príliš veľa ľuďí sú poschovávané pestrofarebné rybky s korálmi. Ak budete peši pokračovať ďaľej, tak prídete ku krásnej pláži, na ktorej budete fakt úplne sami. Keď sa budete prechádzať po odlivovej časti, zapozerajte sa na zem, zrazu sa Vám bude celá zem hýbať koľko malých podivných živočíchov tam najdete 😊)).
Kľuďne tento výlet môžete spojiť s nedaľekou jaskyňou Tayangban Cave pool. To je ďaľší krásny zážitok. Vstup je 100 PHP na osobu a guide ďaľších 100 PHP. Nezabudnite si ale zobrať topánky do vody a vodeodolné kryty na telefón/gopro. My sme túto chybu spravili a nemáme odtiaľ žiadne video a ani fotku. Ale samozrejme spomienku máme v hlavách a to nám stačí 😊. Na začiatku Vám pridelia sprievodcu, dajú Vám prilbu na hlavu a svetlo, pretože v niektorých častiach jaskyne je celkom tma. Rozhodne nechoďte bez obuvi, pretože celý čas stúpate na kamene, ktoré poriadne ani nevidíte, lebo sú zaliate vodou a niektoré môžu byť ostré. Brodíte sa v podstate vo vode do trištvrte tela, sem tam nemáte kam stúpiť, tak musíte plávať alebo len tak prerúčkovavať lanom, ktoré máte celý čas k dispozícii na boku skál. Jaskyňa je nádherná, dokonca v jednej časti Vám nad hlavami spinkajú malé netopiere. Jediné čo mi vadilo bolo ako sa nás sprievodca ponáhlal, lebo som si popritom ako som stále musela dávať pozor kam kráčam ani nestíhala užívať jaskyňu. Ale inak krásny zážitok. Na konci môžete skočiť z asi 5 m mostíka alebo sa pohúpať na húpačke. Rozhodne nevynechajte toto miesto.
Južnejšie od tejto jaskyňe je Coconut tree view deck, odkiaľ máte krásny výhľad na millión paliem v údolíčku. Vsadím sa, že už nikde inde neuvidíte toľko paliem pokope, krásny výhľad. Hneď vedľa je Maasin River bridge, kde bola kedysi slávna húpačka na palme, ktorú silný tajfún vyvalil aj s koreňom von. Ale stále môžete ísť na plavbu loďkou po Maasin river, ktorú ukončíte v krásnom priezračnom tyrkysovom korýtku, kde Vám dajú AŽ 1 minútu na to aby ste tam boli sami a mohli sa odfotiť. Lokálni chalani vybehnú do koruny stromov a spravia Vám “dronovú” fotku z hora, hahha. Priložím Vám ju sem, nech sa zasmejete akí sú domáci filipínčania vynaliezaví.
Pani, ktorá nám pádlovala ľoďku spolu s jej ujom nám ponúkli, že nás za 1200 PHP (470 kč) zoberú do druhej časti rieky počas tmy, ku ktorej mali prístup len domáci. Bol tam Mangroovový lesík, v ktorom sa udržiavali svetlušky počas novu mesiaca. Počas splnu tam žiadne nenájdete, tak sa nedajte nachytať. Cenu sme zjednali na 1000 PHP (390 kč) a išli sme. Keď sme prechádzali dedinkou, videli sme polorozpadnuté drevené domčeky stojace nad vodou, kde nemali ani okná, ani dvere, žiadne poriadne postele, žiadnu pitnú vodu, ani elektriku, nič. Bol už večer, čiže sa ľudia chodili umývať do rieky, prali tam prádlo a podobne. Bolo mi z toho celkom smutno. Ale vždy si v hlave hovorím, že aj tak sú šťastnejší než my, z uponáhlaného materialistického sveta, čo sa stále naháňame za niečim, čo v podstate ani nemá žiadnu hodnotu.
Dva dni dopredu sme čítali článok na internete ako v týchto Mangroovoch našli domáci filipínčania 4 metrového mŕtveho krokodýla, čiže sme celý čas tŕpli ako na nás v tme vyskočí krokodýl. Keď som sa ich pýtala či tam sú krokodýli tak sa len začali smiať, čiže neviem či len nerozumeli otázke alebo nás nechceli vystrašiť odpoveďou. Každopádne článok na nete bol doložený fotkakmi krokodýla, čiže aj napriek výsmechu na moju otázku sme stále tŕpli 😊. Toto je tá fotka, o ktorej hovorím.
Potom na konci sa nám pani priznala, že išli s nami na tie svetlušky prvýkrát a že vôbec ani len nevedeli či nejaké uvidíme. Dobre, že nám to hovorila až na konci, lebo by som s nimi inak do tej tmavej vody a lesa vôbec nešla 😊. Zážitok to bol nádherný, nikto tam nebol, boli sme tam sami na plťke v úplnej tme, počuli sme len zvuky prírody. Keď sme prišli k mangroovom a začali do nich pádlami šťuchať začalo vylietavať millión svetlušiek. Najprv bolo ešte šero a videli sme zapadajúce slnko, ale keď sa zotmelo úplne, boli svetlušky krásne vidieť. Bola som z toho tak unesená, že som na pár minút aj prestala rozmýšlať nad krokodýlami 😊. Vyzeralo to ako svetielka na Vianočnom stromčeku, mrknite na môj instagram mám tam nádherné videá z toho (Ashlee_Mirka), ale musíte sa na to pozerať v úplnej tme. Samozrejme telefón to nikdy nezachytí tak, ako to bolo naživo. Nádherný zážitok a chvalabohu žiadny krokodýl nás nezožral.
Krásne zážitky z cestovania ale samozrejme sprevádzajú aj nie príliš príjemné skúsenosti, ktoré mám takisto rada, pretože Vás natoľko zocelia, že potom už pri máloakej situácii čo i len pohnete brvou. Ak sa nejedná o naše zdravie, tak sa vždy nad týmito situáciami už len pousmejem. Veľa ľuďí vždy panikári, čo len situáciu zhoršuje, ale mne sa už ani len tep nezrýchli, haha. Ale tak či tak škola cestovania Vás rýchlo naučí a zachovať si chladnú hlavu pri rôznych situáciách je asi to najlepšie, čo môžete spraviť. Keď som začala hľadať ubytovanie na ďaľšie dva týždne, pretože ubytovanie na severe sme skrátili na 1 týždeň, tak som zistila, že veľa nám toho na výber už neostáva. Druhý smiešny poznatok, na ktorý som prišla bolo, že buď na celom Siargau dizajnoval kúpelne ten istý človek, alebo všetci sú takí šlahnutí, že sprchy neoddelujú od záchoda a plávate nonstop v celej kúpelni. Z katastrofálneho výberu ubytiek mi zrazu vyskočil malý domček kúsok od General Luna, ktorý bol nový na bookingu a nemal žiadne recenzie. Ako jediný mal záchod oddelený od sprchy!!!! Tento fakt mi tak zatemnil hlavu, že som prehliadla aj to, že nemá žiadne recenzie. Napísala som im, či majú rýchlu wifi, pretože potrebujeme každý deň pracovať, ale nikto mi neodpisoval. Keďže som nechcela prísť o nádej byť v poslednom peknom ubytku, ktoré malo sprchu ODDELENÚ od záchoda, tak som ho nakoniec kúpila. Proste ten pocit mať možnosť ísť na toaletu bez toho, že by ste sa museli brodiť vodou k záchodu bol na nezaplatenie, hahha 😊. No samozrejme už Vám je asi jasné, čo sa stalo...a nie nebol to záchod, ktorý bol hneď vedľa sprchy bez oddelenia. Bol to scam. V úprimnom preklade ODRB, hahaha.
No proste sme hladali to ubytovanie asi hodinu, tuk tukár nás povodil po všetkých možných uličkách, pýtali sme sa všade naokolo domácich, nikto z pohľadu ten domček ani len nepoznal. Lokalita na mape ani nebola presne určená, bolo to proste uprostred ničoho, kam keď sme prišli prebiehala nová výstavba, ktorá bola ešte len v úplných základoch. Telefónne čislo na ubytovanie bolo samozrejme nefunkčné, čiže nedalo sa s nimi nijak skontaktovať. Išla som sa ešte spýtať do vedľajšieho hotela ako poslednú nádej, kde mi v podstate len potvrdili, že ide o klamstvo a to ubytovanie neexistuje. Neboli sme zjavne jediní, kto sa tam na to ubytovanie prišiel spýtať. Odporúčali nám ísť to ohlásiť na policiu, aby s tym niečo spravili, pretože očividne booking toto ubytovanie vôbec nesťahuje z ich webovej stránky, aj keď bolo na toto ubytovanie už nahlásenźch niekoľko refundov. Pri písaní týchto riadkov som sa zastavila a išla som sa pozrieť či je toto ubytovanie stále v ponuke a oni ho tam blbci ešte stále nechali !!!! Volá sa „Wine Tails Holiday Home“, ruky preč od neho!
Zažiadali sme hneď o refund a označili sme toto ubytovanie ako scam. Tým, že booking.com si drží platbu na svojich účtoch a majiteľom ubytovania to posielajú až neskôr po ubehnutí termínu ubytovania, tak nám ubytovanie zrušili a poslali plný refund. No..plný to úplne nebol, pretože sme boli tratní na kurze Filipínskeho pesa, ale tých 500 kč nám bolo už jedno, keďźe nám vrátili 17 000 kč za dva týždne ubytovania. Dokonca mi písali, že ak sme mali nejaké dodatočné náklady spôsobené touto situáciou, tak im máme poslať faktúru a preplatia nám aj tú. Ale tak kto na filipínach vystavuje faktúry, keď chudák tuktukár tam v polootrhaných nohaviciach a starých žabkách tam behal s nami, ktorému sme potom museli priplatiť za cestu, keďze nás vozil hodinu z jedného rohu na ďaľší.
Tvrdili nám teda, že dokonca nám preplatia aj rozdiel medzi novým ubytkom (kupovaným na poslednú chvíľu) a tým pôvodným podvodným. Ale tak strašne to komplikovali! Pýtali od nás, aby sme si zažiadali o vystaveie nulových faktúr, pritom celý refund z pôvodného ubytovania sme už dostali a mali spraviť len rozdiel v cenách a vyplatiť nám len to. Zakaždým odpisoval na správy úplne niekto iný, čiže ani nevedel o akú situáciu sa jedná, totálne boli domotaní, že som strácala akúkoľvek motiváciu to s nimi riešiť. Akože úprimne, support na booking.com je pekne naho*no. Aj keď nám ten refund vyplatili pomerne rýchlo, to ubytko stále na stránkach je a bolo reportované už niekoľkými ľuďmi. Komunikácia je s nimi taká, že na správu odpisujú 4 dni, niekedy našu správu len odignorovali a museli sme tam volať, kde čakáte na linke tak 20 minút, aby Vás len prepojili k tej správnej osobe. Potom som na oboch ubytkách dodatočne žiadala o faktúry pre booking (pretože prvé ubytko bolo kupované na mieste a druhé cez Airbnb) a oni si so mnou pinkali úplne domotané správy. Čiže strata 500 kč za kurz, na náhradnom ubytku sme zaplatili asi o 2500 kč viac, čo nám mali takisto preplatiť, ale najdrahocennejši je ten čas, ktorý sme s ich neschopným supportom strávili... takže tak moja recenzia na booking.com. Nech sa na mňa nehnevajú, ale úprimná recenzia im pomôže, ak chcú zvyšovať kvalitu ich služieb.
Čo sa týka náhradného ubytovania, bookli sme nakoniec narychlo dve noci v Bahandi hoteli priamo v General Luna, ktorý bohužial už ďaľšie dni bol obsadení a potom sme si dodatočne našli ubytovanie na ďaľšie dva týždne v Copacabana a toto ubytovanie Vám môžem odporučiť všetkými 20timi prstami !!! (áno samozrejme počítám aj tie na nohách 😊). A určite sa hneď pýtate aj či malo oddelený záchod od sprchy...budem Vás chvíľku napínať...skoro mi slza vybehla od šťastia, keď som videla krásne čistú kúpelňu so stenou v sprchovom kúte, čo Vám poviem, po daždi príchádza dúha, hahah 😊. Bookli sme si ho len na 1 týždeň preistotu, lebo sme nevedeli, čo nás ešte môže prekvapiť, ale po pár dňoch sme hneď utekali za personálom, že si chceme pobyt predĺžiť o ďaľší týždeň. Bolo mi jedno, že tam o 5tej ráno kikiríka 50 kohútov pod oknami, radovala som sa z čistého útulného ubytka, kde sme sa konečne cítili príjemne a nikam som sa už nechcela pohnúť až do nášho odchodu z tohto ostrova.
Zo severu zo špinavého ubytovania som si ale doniesla ekzém, ktorý vyvrcholil tak, že sa mi do rán na rukách dostala nejaká baktéria, pravdepodobne z vodovodného kohútika alebo sprchy. Bežne mi pomôže morská slaná voda, tak som sa chodila pravidelne kúpať do mora, aby mi zmizol, ale vôbec mi to nepomáhalo. To bol jasný znak, že niečo nie je v poriadku a už nejde o môj bežný atopický ekzém, ale niečo vážnejšie. Každým dňom to bolo horšie a horšie a ekzém sa rozširoval a rozširoval. Na pohľad to už ani len nevyzeralo ako ekzém, pretože so mala silný zápal v tých ranách a moje ruky naberali rozmer hulkových rúk (mám na mysli toho zeleného obra z filmu Hulk 😊). Strašne to štípalo, svrbelo, bolelo, všetko v jednom. Kúpila som si v lekárni peroxid, že budem ten zápal čistiť peroxidom. Keď som si poliala ruku, tak okamžite sa mi na nej vytvorilo také množstvo peny ako ked dávate do vane Johnsons and johnsons, do kúpeľa, haha. Na noc som si to vždy ofačovala obväzom, pretože keď sa mi to ošuchlo o periny, tak v momente som zacítila svrbenie a rozškrabávala som si to až do krvi. A ráno ma to tak bolelo, že som mala chuť plakať. Už som nevedela čo so sebou. Začala som pozorovať čo mi to zhoršuje a vysledovala som práve tú kohútikovú vodu, tak som si začala kupovať galóny balenej vody a sprchovávala som sa v balenej vode. Ale tá baktéria už bola tak rozšírená, že mi to vôbec neustupovalo a peroxid na jej vyničenie bol slabý. Zároveň je to to najhoršie miesto, kde to môžete mať pretože s rukami robíte úplne všetko. Ja som sa nedokázala sama ani obliecť, ani najesť poriadne, osprchovať, dať si vlasy do gumičky...vôbec nič. Trvalo to takto týždeň a strácala som pomaličky svoje pozitívne myslenie, úplne ma to vyčerpávalo. Jedno ráno som sa zobudila a tak strašne ma to bolelo, svrbelo, štípalo, celé ruky som mala krvavé a dopuchnuté, že som sa rozplakala a povedala som si a dosť, IDEM NA POHOTOVOSŤ. Teraz keď píšem slovo „pohotovosť“, tak sa musím smiať, pretože keď sme tam prišli, tak pojem hygiena bol stále na takej istej úrovni ako keď som Vám opisovala ako umývali kúpelne v ubytku na severe, hahah.
Keď som tam prišla tak som myslela, že mi sliepka prebehne popri nohách. Verejné zdravotníctvo je zdarma, tak som išla najprv tam, ale povedali mi, že lekár pre dospelých tam býva až poobede od 15:00, čo už pomaličky začínala moja pracovná doba. Tak sme rýchlo vygooglili druhú variantu, súkromné zdravotníctvo MDMC – Metrodocs Medical clinic and Laboratory. A tam hneď na recepcii, keď zbadali moje ruky, tak si ma odviezli do jednej izbičky, kde ma posadili na nemocničnú postel a hneď mi pichli antihistamínový silný shot. Pretože mi povedali, že v takomto štádiu by som mohla začať mať problém s dýchaním. Problém s dýchaním som nemala, ale za to ma tá injekcia tak skolila, že som sa poriadne ani na nohy nemohla postaviť. Ešte ma upozorňovali, že si mám ľahnúť, pretože sa budem cítiť mierne zdrogovaná. Mierne?? Ja som sa nedokázala postaviť a chodiť, nonstop mi kvackala hlava a bdelosť som udržiavala len tak tak, haha. Po chvílke prišla za mnou doktorka s papierikom, kde mi predpísala rôzne lieky a povysvetlovala mi čo sa mi aktuálne deje. Bola hrozne moc šikovná, všetko čo hovorila mi dávalo zmysel a keď aj popisovala ako sa cítim, čo to vôbec na mojej pokožke robí, tak presne to isté som aj pociťovala a nie nevnímala som to tak len preto, pretože som bola mierne zdrogovaná 😊. A je úplne jedno, či jej to povedal google, alebo to mala v hlave zo školy medicíny, dôležité bolo, že mi pomohla. Predpísala mi ďaľšie antihistaminiká v tabletkách (čo mi alergici a ekzematici berieme na dennej báze, ale ja som ich už hrozne dlho nebrala, pretože peľ v ázii mi vôbec nevadí a nemám tam žiadnu alergiu), kortikoidovú mastičku a krém na premasťovanie pokožky a samozrejme antibiotiká, pretože už som ten zápal mala na tele dlho, čiže inak to nešlo. Naposledy som mala antibiotiká asi keď som mala 14 rokov, tak som si chvíľku zanadávala, ale tak črevnú mikroflóru si môžem dať dokopy probiotikami za pár týždňov, hlavné bolo sa zbaviť tejto škaredej baktérie. Tabletky na Filipínach Vám dávaju v presnom počte, ktoré máte predpísané. V lekárni Vám otvoria krabičku daného lieku a nastrihajú Vám presný počet tabletiek, aby sa predišlo plytvaniu a hlavne aby mali dostatok liečiva pre ostatných ľuďí. My čo žijeme v blahobyte a nadbytku si takéto veci ani len neuvedomujeme, že niekde na svete môžu mať nedostatok liekov. My sme svet, v ktorom ľuďia majú preventívne doma v lekárničkách lieky a po 2 rokoch bez použitia ich vyhadzujeme, pretože expirovali. Na Filipínach to tak bohužial nie je, keď som sa začala zamýšlať, že ako to ošetrovanie prebieha vo verejných nemocniciach, tak mi bolo do plaču. Veď na tejto súkromnej klinike to vyzeralo ako v poľnej nemocnici a to som za ošetrenie a lieky zaplatila dokopy 2700 kč, čo potom na miestach, kde to ošetrenie je zdarma, pretože na to ľuďia nemajú peniažky. Keď sme tam boli, tak sa pýšili tým, že lekár tam je, že sú obdobia, kedy tam nie je nikto a nemá ich kto ošetrovať. Čiže každý z Vás čo čítate tieto riadky, tak si prosím vážte kde žijeme a ako sa máme, čo by za to iní dali.
Mne samozrejme ČSOB cez cestovné poistenie preplatila všetky náklady, ktoré som mala. Keďźe mám ekonomické vzdelanie, nestáva sa mi často, že vychvalujem banky (hahha), ale tentokrát fakt ČSOB bez akýchkoľvek námietok mi to vyplatila a to som nemala žiadny „Medical record“, žiadny papier, kde by som mala popísanú svoju diagnózu, iba malý papierik, kde bol zoznam liekov, ktoré si mám vypýtať v lekárni, nič viac. Kortikosteroidná mastička zabrala hneď, každý deň som to mala krajšie a krajšie, bola som najšťastnejší človek na svete! Už som sa mohla sama osprchovať, namalovať, obliecť sa.. s ničím som nepotrebovala pomoc, najväčšia radosť na svete! Preistotu som si išla kúpiť ešte jednu mastičku do zásoby, keby sa mi to vráti a ja už budem v inej destinácii, kde mi len tak na dobré slovo už nepredajú hociaké lieky, haha. No ale naspäť k Siargau!
Ako som už písala vyššie, je to najturistickejšia časť ostrova, neďaľeko sa nachádza pláž „Cloud 9“, vďaka ktorej sa preslávilo celé Siargao. Ide o pláž, ktorá je obľúbená u surférov, čiže, ak sa chcete začať učiť surfovať, nepoznám lepšie miesto. My sme sa nakoniec na surf vôbec nedostali kvôli tým mojim rukám, pretože cez ruky sa musíte stavať a mňa to strašne bolelo. Podľa mňa môj priateľ si aj tak v duchu hovoril, že vďaka bohu, že ja nemôžem, pretože on by musel čeliť svojmu strachu zo žralokov. Kúsok od tejto zóny je mostík Catangan- Cabitoonan bridge alebo Sunset bridge, kde každý víkend je nočný market s jedlom. Od cca 17:00 tu začnú stavať stánočky a chystajú street food. Lokálci vymieňajú surfi za skateboardy a premávajú sa na tomto mostíku. Má to úplne krásnu atmosféru so zapadajúcim slnkom.
Čo sa týka ešte jedla, ak ste ale aj nieste vegetarián alebo vegán, zamierte na jedlo do Vedya v General Luna. Mňam! Zbiehajú sa mi slinky, keď si na tie mňamky spomeniem. Máte tam toľko fancy miest na jedlo a kafíčko, začína to pripomínať niektoré turistické miesta na Bali, ale práve v tejto fancy reštauráci si stále ešte ceny držia. Ak nechcete jedlo zo stáleho menu, takmer každý deň robia varené jedlá za zlomok ceny, ktoré majú vystavené naboku od pokladne, môzete si tam namiešať akékoľvek jedlá a poochutnávať všetko. Tento podnik je ale nonstop plný, ale ak chvíľku počkáte, tak sa miesto hneď uvoľní. Zároveň Vám ani nevadí čakať pretože je to otvorený podnik na čerstvom vzduchu, kde máte nad hlavami palmy a pod nohami piesok. Zbožňujem to miesto, boli sme tam takmer každý deň mimo stredy, pretože vtedy mali zavreté, haha.
Čo sa týka pláží na juhu, najkrajšia je rozhodne Secret Beach (Doot beach). Nedovolia Vám si sem zobrať plastové flašky, čiže buď musíte mať kúpenú fľašu, ktorú znovu a znovu používate, čo je veľký trend na Filipínach, alebo umriete smädom. My sme tam išli zakaždým maximálne na 3 hodiny, čo sa dá vydržať a zároveň aj chápem rezort hneď vedľa prečo má takéto obmedzenia, pri ľudskej hlúposti by sa tam hostia zachvílku kúpali v plastoch než v mori. Bohužial predaj jedla a pitia je pred vchodom, čiže ak niečo chcete tak sa musíte asi 150 m prejsť naspäť a zase vrátiť, ale vstup je zdarma. Párkrát sme to vychytali a boli sme tam takmer sami, cez víkendy to tam ale bývalo plné. Ide ale o väčší priestor, čiže Vám to ani nijak neprekáža. Je tam mini lúčka plná paliem, čiže ležíte na príjemne mäkkej tráve v tieni.
Ponúkajú tam aj pár hodinové výlety na Naked island alebo večer po západe slnka do mangroovového lesíka na svetlušky (mimo splnu). My sme na známu trojku ostrovov - Naked island, Guyam island a Daku island vynechali, pretože tam nebolo nič extra a videli sme už milión ostrovčekov tohto typu.
Čo sme ale nevynechali bol záliv s medúzami. Na toto miesto som sa tak tešila! Tento jednodňový výlet tam ponúka akýkoľvek obchodík kde ponúkajú výlety na lodi, tour sa volá Sohoton cove a treba ju nahlásiť o dva dni dopredu. My sme sa chceli vyhnúť týmto davom turistov a zároveň aj turistickej cene za tento zájazd. Loď vyráža z prístavu v meste Dapa, tak sme sa vybrali priamo tam, že tam niekoho oslovíme a zjednáme lepšiu cenu. To sa nám ale bohužial nepodarilo, za súkromnú loď si pýtali snáď aj 4násobok toho, čo stála spoločná tour, tak sme to potom vzdali a kúpili si tento výlet v jednej z bočných uličiek v General Luna, kde bol o pár stoviek pesos lacnejší než na hlavnej turistickej ceste. Vyrážali sme skoro ráno, mali nás vyzdvihnúť na ubytovaní, ale čakali sme márne. Nikto nechodil, tak nás potom domáci odviezol k danej agentúre, kde si nás zapísali na zoznam a zase sme čakali. Vstávali sme o 6tej, ale reálne do 9tej sme stále len čakali... ja som mala riadne nervy, lebo som mala môj ekzém v plnej kráse a všetci dobre vieme, že ak málo spíte, aj imunita klesá a ekzém sa horší. A oni blbci mali v tom úplný chaos, nevedeli koho kde majú vyzdvihnúť, koho poslať už do prístavu, do akého autobusíku ho majú priradiť...no comment, organizácia asi ako v Španielsku, ešte že im historicky patrilo toto uzemie, haha. No po dlhom čakaní nás konečne vypravili do prístavu a mohli sme vyraziť. Ide sa tam starými filipínskymi ľoďkami, ktoré su tak hlučné asi ako naša klíma na ubytovaní na severe, haha. Dajú Vám slúchadlá, ktoré nosia pracovníci, ktorí zbíjajú chodníky...a prosim pekne toto počuvate tak cca 2 hodiny dokým dorazíte do Sohoton Cove a Jellyfish sanctuary. Tie ostatné zástavky sú celkom dosť nudné, nič extra na to aby som Vám tu o tom písala. To zázračné miestečko je práve to Jellyfish sanctuary, kde plávate v otvorenej zátoke, ktorá je plná medúz, ktoré nepŕhlia. To bolo niečo neskutočne nádherné. Vy skočíte do vody a okolo Vás je hneď niekoľko desiatok malých medúz, modrých, hnedých, bielych... bolo to niečo nádherné, na moment som aj zabudla, že mám krvávé ruky od rozškriabaného ekzému. Stále do Vás narážajú zo všetkých strán a keď sa jej chytíte, tak je to hrozne príjemný pocit, pretože tie ich telíčka sú hrozne hladké a fakt ako nejaká želatína. Úplne som tam prestala vnímať čas a užívala som si ten krásny okamžik. Na mojom instagrame zase nájdete videá ako s nimi plávame.
Všetci už boli naspäť na lodi a my sme vychádzali ako poslední a mne sa odtiaľ vôbec ani nechcelo ísť. Keď is odmyslím tie ostatné nezmyselné atrakcie, ktoré zahrnuli do tohto výletu, tak sa to vážne oplatí. Nie hocikde na svete máte takéto miestečko, kde môžete plávať s toľkými neškodnými medúzami. Po tomto výlete som mohla spokojne odísť z tohto ostrova, pretože toto bolo to miesto, kvôli ktorému som sem chcela ísť.
O tri dni na to sme odchádzali zo Siargaa. Konečne sme sa tešili, že nebudeme mávať každodenné výpadky elektriny (a nie len 15 minutové ako väčšinou píšu ľudia na internete, sem tam boli aj 4 hodinové a my sme potrebovali pracovať, čiže nám to moc nehralo do karát). A takisto sme sa nemuseli báť kedy znovu príde ďaľšie zemetrasenie, pretože v priemere ročne na tomto ostrove ich býva 675, haha. Presunuli sme sa na posledný týždeň do Manily, ale tam sme v podstate len pracovali, keďže som mala v práci účtovnú uzávierku. Rozlúčili sme sa mierne sklamaní s Filipínami, ale zároveň sme sa tešili do ďaľšej destinácie.
