Pripravte sa na to, že táto časť bude subjektívne zveličovaná tým, ako som sa ja neskutočne príjemne cítila v Ubude. Samozrejme nehovorím o centre Ubudu, tam je nonstop zápcha áut a milión ľudí (čítaj turistov). Ale keď sa ubytujete v okolí Ubudu medzi ryžovými políčkami, v džungličke, kde každý večer počúvate kvákanie žiab a ďalšie rôzne zvuky prírody, je na nezaplatenie. Ešte som sa na žiadnom mieste necítila tak pokojne, príjemne, šťastne...Myslím, že sa ten pocit asi nedá ani len vystihnúť slovne. Ale tým Vás tu nebudem zaťažovať, len ak sa práve nachádzate v etape života, kedy potrebujete vypnúť, utiecť od uponáhlaného života a stresu, určite táto destinácia je vhodná na usporiadanie si myšlienok. Je tu množstvo Healing centier, jóga štúdií, meditačných centier...a pod. Ubud by som považovala za spirituálne srdiečko Bali ostrovu :).

​

Ubytovali sme sa v malej vilke v pešej vzdialenosti od Ubudu. Vtedy som si uvedomila ako málo stačí ku šťastiu - mali sme tam spálňu, kúpeľňu, vonkajšiu kuchynku a bazén. Každý deň sme trávili vo vonkajšej kuchynke, lebo počasie bolo nádherné a zároveň sme mohli pracovať na čerstvom vzduchu. Ani sme nepotrebovali dovolenku na to, aby sme si užívali túto kúzelnú atmosféru okolia Ubudu. Zároveň sme pracovali vždy počas nášho časového pásma, čiže sme v podstate mali vždy skoro celý deň na skúmanie okolia. Naspäť domov sme sa vracali o 16:00 a pracovali sme do 00:00. Lepšie časové pásmo sme si ani len nemohli vybrať. U nás doma ma vždy rozčuľuje, že pracujeme od 9:00 do 17:30 a z celého dňa nemáme vôbec nič, lebo buď sa začne stmievať, je vonku zima alebo si vždy povieme, že už sa neoplatí nič podnikať, keď už je tak neskoro. Ale na Bali?! Každý deň nové prebádané miesto a užívanie si slniečka. To je to, čo ma robilo tak šťastnou. Slnko, teplé príjemné počasie, neskutočne nádherná príroda a milí, priateľskí ľudia. 

​

Lokálni ľudia sú veľmi pokorní a snažia sa Vám s čímkoľvek pomôcť. Vyžaruje z nich úprimnosť a vďačnosť. Čo nám v našich končinách často chýba. Tento ich vibe toto miesto robí ešte kúzelnejším. Samozrejme asi takí nie sú úplne všetci, stále musíte brať do úvahy, že žijú z turizmu a niektorí chcú ľudí celkom dosť vyžmýkať z peňazí. Samozrejme to po pár sekundách rozhovoru s nimi hneď spoznáte, ak sa jedná o tento prípad. Po Covid období, keď boli letiská zavreté sa im ani nedivím, pretože viac ako rok bolo veľa ľudí bez akýchkoľvek príjmov.  Tým, že turizmus je tu taký rozšírený, takmer každý hovorí po anglicky. Naši domáci boli veľmi milí, pani nám chodila každý týždeň upratovať a stále sa nás vypytovali či je všetko v poriadku a či nám niečo nechýba. Ubytovanie sme bookovali cez Airbnb a približne nás vyšlo na 36 000 kč/mesiac.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Tým, že sme vedeli, že dlhšie ostaneme na jednom mieste, požičali sme si scooter na celé toto obdobie, aby sme denne mohli výletíkovať a skúmať okolie. Keď si požičiavate scooter nikto sa Vás nebude pýtať či máte papiere, ale v každom prípade Vám odporúčam dopredu si vybaviť medzinárodný vodičák (IDP - International driving permit) vo Vašej domácej krajine. Nás za celé dva mesiace v Indonézii ani raz nezastavili policajti, neviem či sme mali len šťastie alebo je to fakt zriedkavé. Veľa ľudí ani len nenosí ochranné prilby, ale na to sme boli upozornení miestnymi, že nenosenie prilby pokutujú. Samozrejme ide o Vašu bezpečnosť, čiže pokuta nepokuta, radšej ju noste :). Scooter nás stál na 28 dní 1 150 000 IDR, čiže cca 41 000 IDR za deň / 60 kč. Brali sme si stredne veľký scooter, pretože dlhšie trasy na maličkom scoopym by sme riadne trpeli. Samozrejme malý scooter bol ešte o niečo lacnejší. Zvážte ale aj Vašu pohodlnosť na ňom pri dlhších trasách.

 

V okolí Ubudu je nádherná príroda, v ktorej sa nachádza neskutočné množstvo vodopádov, čiže je len na Vás ktorý si vyberiete. Otvorte google maps a mrknite na fotky. Rátajte ale s tým, že čím častejšie ho nájdete spomenutý v článkoch na internete, tým viac turistov na tomto mieste bude. Všetci odporúčajú chodiť na tieto miesta skoro ráno, ale keď si to povie viac ľudí, že tam vyrazia skoro ráno, stále na tomto mieste nebudete sami. Napríklad vodopády Kanto Lampo, je to malinké miestečko, ale ľudí je tam toľko, že sa ani len poriadne neokúpete v ňom. A ak by ste si chceli spraviť fotku v tomto vodopáde, tak si môžete vystáť radu, pretože fotiť sa tu chce úplne každý. Ideálne miesto na porovnanie insta foto vs. realita. Pritom nádherné vodopády v tejto lokalite sú úplne na každom kroku a môžete tam byť úplne sami alebo len s pár ľuďmi, ktorí na tento vodopád natrafili tiež. K niektorým vodopádom idete aj džungličkou peši až sa k nemu dostanete a zároveň to máte ešte spojené s príjemnou prechádzkou. Tegenungan waterfall je presne také isté prefláknuté miesto ako Kanto Lampo. Do každého z nich ešte platíte aj vstup a potom sa tam tlačíte s ďalšími desiatkami ľudí. Ale určite mrknite na fotky a odporúčania aj iných ľudí, nech si viete spraviť o týchto miestach objektívnejší obrázok. Celkom roztomilý vodopád je Gembleng waterfall, čo je teda už trošku ďalej od Ubudu, ale ak pôjdete okolo, určite sa bežte naň mrknúť.

​

​

​

 

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

 

Ďalšie naše kroky viedli do Tegalalang rice terraces, ktoré sú taktiež neďaleko Ubudu. Je to prenádherné miestečko, kde ešte staré generácie zachovávajú tradíciu pestovania ryže. Nie, že by týchto ryžových polí na Bali bolo málo, nájdete ich kdekoľvek kam sa vydáte, ale Tegalalang terraces sú asi také najznámejšie pre návštevu turistov. Vstup je z viacerých strán, čiže je jedno odkiaľ prichádzate. Vstup je dobrovoľný, my keď sme vchádzali, pri vstupe nikto nebol. Tak sme dali peniažky až potom priamo farmárom, ktorí tam obrábali políčka, keď sme sa fotili s ich slamenými košíčkami, v ktorých tu ryžu prenášali. Majú tam dokonale vymyslený systém zavlažovania políčok. Je to tam krásne, môžete sa poprechádzať po malých cestičkách medzi políčkami, pozdraviť farmárov alebo si sadnúť a vypiť si mladý kokos. Schválne si všímajte ako sa cena mladého kokosu mení, keď idete z lokálnej dedinky do turistických miest, namiesto 20 000 IDR zrazu zaplatíte 60 000 IDR. Veľkou atrakciou sú tu húpačky, ku ktorým si môžete požičať aj tradičné šaty s dlhým závojom a spravia Vám v nich fotku. Ja nie som moc milovník výšok, čiže húpanie nad priepasťou na drevenej húpačke som s radosťou vynechala. Ale stovky týchto fotiek nájdete na internete, keď hodíte do googlu "Bali", je to tu veľmi obľúbená atrakcia.

 

Kúsok od týchto terás sa nachádza bar s infinity bazénmi Alas Harum s výhľadom na ryžové polia. My sme tam strávili jedno dopoludnie a aj keď tam bolo veľa ľudí, tak sme si to užili. Máte tam siete nad priepasťou, kde odvážlivci môžu relaxovať. Relaxovať ako relaxovať, ticho tam nenájdete, pretože tam nonstop hrá DJ, ale ten výhľad do prírody je tam nádherný. Drinčíky tam frčia jeden za druhým a majú tam aj reštauráciu s jedlom, čiže nič Vám nechýba k tomu, aby ste tam strávili aj celý dník, ak si chcete dať oddych od výletov.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

My sme sa ešte neskôr rozhodli ísť aj na Jatiluwih rice terraces a poviem Vám, bežte tam! Oveľa krajšie miesto ako Tegalalang terraces. Sú zapísane v Unesco World heritage a tie polia sú obrovitánske. Medzi nimi sa nachádza niekoľko peších trás označené farbami. Najdlhšia mala cca 11 km, ktorou sme išli aj my, ale kľudne by som volila aj nejakú z tých kratších 5-7 km. Turistov je tu oveľa menej a pritom atmosféra ešte oveľa krajšia. Predtým sa nezabudnite staviť na kávičku v bambusovej stavbe asi 1,5 km pred dedinkou, kde sa nachádzajú. Postavili tam bambusovú reštauráciu, odkiaľ máte nádherný výhľad na toto údolíčko plné ryžových terás. Určite ju neprehliadnete! To sú najkrajšie miestečka v týchto bambusových stavbách. Kdekoľvek sme takúto stavbu videli, tak sme sa zastavili na jedlo/smoothie/mladý kokos alebo kávu. Nádherný štýl.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

 

Po dvoch a pol týždni za nami prišla na Bali priateľova mamina so sesternicou. Ubytovali sa tiež v okolí Ubudu. Tak sme si povedali, že nebudeme podnikať žiadne extrémy, ako my niekedy zvykneme :)) a dáme si pohodové výletiky v okolí. Išli sme im pre druhý sccooter a mohli sme vyraziť. Naše prvé kroky viedli do Monkey forestu, ktorý sa nachádza hneď priamo v Ubude. Poviem Vám to hneď - vyhodené peniaze. Nič extra tam neuvidíte v porovnaní s voľnou prírodou na Bali. Opice pobehujú voľne takmer všade, keď sa čo i len trošku vzdialite od centier väčších miest. V tomto parku nenájdete nič navyše, môžete si kúpiť jedlo, ktorým ich nakŕmite a môžete si s nimi spraviť fotku, nič viac. No proste turistický nezmysel. Ak by ste tam náhodou predsa len išli, dávajte si pozor, aby Vás niektorá z opíc nepoškriabala alebo nepokúsala, pretože ak nemáte očkovanie proti besnote, budete musieť ísť hneď na pohotovosť, aby Vám pichli toto očkovanie.

​

Po tomto sklamaní sme si chceli vylepšiť náladu, tak sme si zašli na výborné plant based papko do Zestu v Ubude. To som Vám ešte ani nestihla napísať, Ubud je ideálne miesto pre vegetariánov/vegánov/pre ľudí čo si potrpia na chuťovo výborné a zároveň zdravé papko. Na každom rohu nájdete plant based reštauráciu a nie hociakú. U nás väčšinou tieto reštaurácie sú plné náhražok mäsa a syra, ktoré sú vysoko spracované a nie až tak zdravé, pretože primárnym cieľom týchto reštaurácií je byť šetrný k planéte a ohľaduplný k zvieratám. Ale v týchto reštauráciách rozmýšľajú aj nad skladbou tohto jedla, aby bolo vyvážené čo sa týka makronutrientov a zároveň plné vitamínov a minerálov (mikronutrientov). Proste berú ohľad aj na zdravie telíčka, čo ja vždy ocením. Zároveň majú výhodu celoročnej čerstvej zásoby dozretého ovocíčka, z ktorého robia vynikajúce smoothie bowls, palacinky alebo wafle plné ovocía alebo smoothiečiek vo forme drinkov.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Tieto reštaurácie sú primárne pre turistov, pretože tie ceny v nich sú fakt európske. Pravdepodobne aj väčšina vlastníkov týchto podnikov nie je lokálnych. Avšak má to aj pozitívnu stránku, pretože títo zahraniční podnikatelia tam vytvárajú pracovné miesta pre domácich. V rámci Ubudu sú najznámejšie asi Alchemy a Zest. V Zeste Vám odporúčam zarezervovať si miestečko dopredu pri otvorenom okne do zelenej džungličky. My sme ani raz nešli na rezerváciu a vždy sme nejaké miestečko našli, ale musím povedať, že vždy to tam bolo takmer plné. Každé jedlo, čo sme vyskúšali v oboch reštauráciách bola pecka. Ale pekná pecka aj pre peňaženku :). Samozrejme neponúkajú indonézsku kuchyňu, ide o európske/americké/austrálske fancy jedlá na aké sme zvyknutí doma. Ak chcete radšej podporiť lokálnych ľudí, bežte do reštiky Dharma alebo do lokálnych warungov, kde nájdete výborné jedlo za pár kačiek (pre slovákov euríčiek :)). Vždy majú aj výber vegetariánskych a aj dokonca vegánských jedál. Ja zbožňujem korenisté jedlá, čiže pre mňa ich domáca kuchyňa je ideálna. Najčastejšie používajú rôzne druhy zázvoru, citrónovú trávu, cesnak, chili, muškátový oriešok..atď. Medzi najtypickejšie jedlá patrí Nasi Goreng a Nasi Campur (nasi=ryža), ide o kuracie mäso so zeleninou a ryžou. My sme samozrejme skúšali iba vegetariánsku variantu, čiže musíte skúsiť sami a dajte mi vedieť ako Vám to chutilo! Babi guling sme tiež často vídali, ide o bravčové mäso - celé prasa točia nad ohňom. Vyskúšajte aj vegetariánske Gado Gado, má to dokonalú arašidovú omáčku, mňam, nemohla som sa toho dojesť! Zo sladkého určite vyskúšajte Dadar Gulung, sú to palacinky zelenej farby, ktoré farbia pastou z Pandan lístkov. Neviem aký má táto rastlinka preklad, ale každopádne palacinky sú top. Vo vnútri sú plnené mletým čerstvým kokosom s javorovým sirupom. Nie je to ani príliš sladké a ani málo. Dokonalý dezertík po jedle! Ak ste kávičkári, tak určite vyskúšajte aj ich domácu balijskú kávu. Väčšinou v menu nájdete balijskú kávu a potom dovážanú kávu, ktorá je dvojnásobne drahšia. Často nájdete aj kávu Kopi Luwak, ktorá prechádza traktom cibetiek. Ja som v nej až taký veľký rozdiel v kvalite nevidela, ale za vyskúšanie určite stojí. Oni ich normálne nechajú prejedať papájou, banánmi a hocijakým iným ovocím a keď ich začne bolieť bruško spapajú pár kávových zŕn, aby im to pomohlo. Tieto zrnká vykakajú, usušia sa, vylúpu sa tieto zrná z ich hovienok a potom sa servírujú ľuďom za 12 000 kč/kg :)). A etickosť tejto kávy je tiež otázna.

​

Dosť často lákajú na Bali do čajových plantáží na ochutnávku čaju a tejto už spomínanej cibetkovej kávy (taký istý princíp ako na Srí Lanke), vstup je zadarmo, prevedú Vás po botanickej záhrade, kde Vám poukazujú ako rastie vanilka, kakaové bôby alebo ako sa ošupuje kôra škorice a na konci Vám dajú ochutnať rôzne druhy čaju. Potom Vás zavedú do obchodu, kde si tieto produkty môžete kúpiť s 80% maržou. Tie isté produkty si môžete kúpiť kdekoľvek v supermarkete za polovičné ceny. My sme ich chceli aspoň trošku podporiť a kúpili sme si aspoň kokosovú kávu.

​

Keď už hovorím o supermarketoch, bežte do oddelenia ovocia a zeleniny, tam budete ako v raji! Toľko druhov ovocia, zeleniny a čerstvých byliniek som snáď za celý život nevidela. Ja by som si tam nakúpila z každého trošku na ochutnávku, využite to a ochutnajte čokoľvek divné, veď prinajhoršom len zistíte, že to nie je chutné a zahodíte to. Pozor, pri Duriane budete smrdieť ako použité ponožky :))) Ak nechcete čakať dokým Vám to ovocie trošku dozreje na slniečku, nakupujte ho na ulici v stánkoch s ovocím. Za tašky plné manga, mangostanu alebo lichi zaplatíte pár korún a je to sladučké ako medík. Ochutnajte aj hadie ovocie, má to na sebe takú hnedú tvrdú šupu, ja som to doteraz vôbec neochutnala, lebo som ani len nevedela ako sa to šúpe, ale je to mňamka...no proste čo Vám budem hovoriť, využite, že ste v lokalite kde tieto poklady lokálne rastú a môžete ich mať na tanieri odtrhnuté už ako dozreté. Hlavne v takom teple Vám ovocie plné vody bude aj viac chutiť.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

V supermarkete tofu nájdete za 15 Kč a tempeh za 7 Kč - úplný paradise pre nás vegetariánov/plant based stravníkov. Čo bolo horšie je, že všetky syry sú tu dovážané a z toho dôvodu sú strašne drahé. My sme chceli rastlinnú stravu dopĺňať živočíšnou bielkovinou zo syrov a vyšlo nás to pekne draho. Hermelín/Camembert snáď pod 80 kč sme ani len nenašli. Ale tak čo, doma zas zaplatím za tempeh, čo je len fermentovaná sója, 75 Kč. Ale snažili sme sa to vyvažovať aj s vajíčkami. Vajcia z voľného chovu som tam ale za celú dobu nevidela žiadne, ak si potrpíte na etickosť chovu.

​

Zapísali sme sa aj na kurz varenia, kde sme sa učili vyrábať tempeh! Ževraj na Bali, keď už absolútne v chladničke nič nemajú, tak tam vždy ako posledné nájdu tempeh. U nás to podľa mňa budú vajíčka, už keď tá naša chladnička vždy zíva prázdnotou, tak vajíčka tam ešte stále sú.

Poviem Vám neskutočná skúsenosť, určite odporúčam! Sóju nám nachystali už predvarenú, olúpanú a vychladnutú. My sme ju už len zmiešali s droždím, ktoré zabezpečí fermentáciu sóje (toto droždie si môžete aj sami vyrobiť zo starého tempehu, stačí ho rozomlieť na prášok). Potom sme túto sóju stláčali do hrudiek, ktoré sme zabalili do fólie. Tempeh sme si zobrali domov a pozorovali sme ako sa tam vytvárala biela pleseň na povrchu. Po 6tich dňoch bol pokrytý celý bielou vrstvou. Papajte tempeh, Vaše črevo sa Vám poďakuje za takúto dávku probiotík. Koniec reklamy na tempeh a poďme naspäť ku kurzu. Varili sme niekoľko druhov jedál - vegetariánske a aj mäsovité. Používali sme kade aké bylinky a koreniny všetkého druhu. Ukazovali sme si 5 druhov zázvoru, neverili by ste vlastným očiam ako sa chuťovo odlišujú. Drvili sme citrónovú trávu, nádherná vôňa :). Zároveň celý čas sa bavíte s rodinkou lokálnych milých ľudí a spoznáte ďalších účastníkov kurzu. Krásny zážitok. Karamelizovaného tempehu v teryaki omáčke sme sa nevedeli dojesť. Každé jedno jedlo bolo vynikajúce a zároveň všetko, čo sme nespapali tam, nám zabalili domov. A bolo toho toľko, že sme mali jedlo ešte na ďalšie tri dni (a to ešte berte do úvahy, že my sme žrúti veľkých porcií:).

Tento kurz varenia bol neďaleko Denpasaru priamo doma na záhradke u lokálnej rodinky, ale samozrejme kurzy varenia sú v ponuke aj priamo v Ubude. Tam Vás dokonca zoberú ráno aj na lokálny trh a poukazujú Vám čo sa tam všetko dá nakúpiť. Tento kurz varenia sme našli na Airbnb, celkovo Vám chcem odporučiť zážitky na Airbnb v hocijakej lokalite, kde sa nachádzate. Spoznáte tak lokálnych ľudí, od ktorých sa podozvedáte všelijaké zaujímavosti, podporíte ich finančne a zároveň sa niečomu priučíte alebo niečo pekné zažijete. 100% odporúčam zazitky Airbnb

​

 

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Čo sa týka služieb na Bali, nájdete tam úplne všetko. Môj priateľ sa tam bol dvakrát strihať a síce prvý barber sa hneď zdesil, že by mal ísť strihať kučeravé africké vlasy, ale potom si ho zobral do parády druhý a ostrihal ho úplne super. Zostrihal mu aj bradu a za to všetko zaplatil cca 50 kč. On sa samozrejme zdesil, keď si vypýtali tak málo, tak mu tam potom nechal dvojnásobok, lebo sa cítil previnilo, keď videl ako si na tom dáva záležať a ešte aj bojuje s jeho kučeravými vlasmi :))

​

S posilňovňou sme takisto nemali problém, v Ubude ich bolo dokonca niekoľko. My sme chodili do Resya Gym. Jednorázový vstup stál 50 000 IDR (cca 75kč), aj keď bola trošku staršia, ale bolo tam všetko potrebné. Kúsok pred ňou bol Cross fit gym a vstup bol 250 000 IDR, čiže záleží či ste išli do posilky pre turistov alebo do posilky, kam chodia lokálci. Na okraji Ubudu sme dokonca našli obchod s doplnkami stravy, kde sme si boli kupovať srvátkový proteín, celkom dosť kvalitný a za 2 kg sme dali cca 1200 kč, čo je rovnaká cena cca asi ako aj u nás, záleží na značke.

​

Na Bali v domácnostiach nikdy nenájdete pračky, pretože majú verejné práčovne, kam ľudia nosia špinavé prádlo. Oni Vám ho zvážia, za 1 kg prádla sa platilo niečo okolo 35 kč a väčšinou na druhý deň si môžete prísť preň. Samozrejme ho aj vyžehlia. Pomer cena kvalita a hlavne pomer k vášmu ušetrenému času je top! Dokonalá služba, na ktorú som si veľmi rada rýchlo zvykla a doma mi chýba :).

​

Ešte som Vám zabudla povedať, že dosť často sme potrebovali cash a pravidelne sme si chodili vyberať peniažky z bankomatu. Čiže určite sa nespoliehajte na to, že všade sa dá platiť kartou. Kartou sa dá platiť viacmenej len v turistických reštauráciách, ktoré boli vlastnené niekým zo zahraničia alebo vstupy na tých najturistickejších miestach. Inak sme stále platili v hotovosti. Dajte si pozor na poplatky z výberu hotovosti, ale to samozrejme záleží na Vašej banke. Pred finálnym krokom Vás bankomat vždy upozorní, že Vám bude zaúčtovaný poplatok v takej a v takej sume.

​

Ak Vás láka party život, tak na Bali smerujte do najturistickejšej časti ostrova, čo je Canggu/Kuta/Seminiyak. My sme sa tomuto smeru celkom dosť dlho vyhýbali, pretože to nie je vôbec nič pre nás ale nakoniec sme sa týmto smerom vybrali dvakrát - prvýkrát sme sa chceli presvedčiť čo v tejto časti je také výnimočné, že tam všetci smerujú. A druhýkrát sme sa vybrali na nádherné miestečko, ktoré Vám popíšem neskôr. Keď sme tam prišli ako prvé sme zamierili do top hodnotenej kaviarne v Canggu. Nebudem ju ani len menovať, lebo Vám ju ani neodporúčam a zároveň je vyhypovaná už dosť :). Inak kaviarne na Bali to je iný level, tak nádherné miesta, to je niečo neskutočné čo oni dokážu vytvoriť z bambusu a slamy. Nikdy som nevidela nádhernejšie stavby s tak prekrásnymi interiérmi z prírodných materiálov. Ak ste digitálny nomád alebo podnikateľ, ktorý nemusí fyzicky tráviť čas na konkrétnom mieste, zoberte noťas a dajte si tour po Bali kaviarňach. Tie miesta samy o sebe Vás budú motivovať pri práci, ja by som tam trávila celé dni. Horšie je, že práve v tom Canggu bolo tak plno, že sme nemali ani len kde zaparkovať. A už keď nám človiečik čo tam ošéfovaval parkovisko poposúval všetky scootre a zaparkovali sme, tak sme zbadali mega dlhú radu ľudí. Čiže sme sa hneď otočili a išli do inej. Tie top ratované miesta na internete sú v tomto najhoršie, my preferujeme nádherné miestečka a kľud, čiže väčšinou, keď sme išli na scootri sme pozerali čo sa nám zapáči a tam sme zastavili. Tieto miesta sú preplnené turistami, hlučné, čakáte tam hodiny a ani si vôbec nevychutnáte ten relaxačný vibe Bali, to bolo fakt strašné. Akože porovnanie Ubud/Canggu to je 100 vs 1 za mňa bez rozmýšľania, ale samozrejme má každý iné preferencie. Po kafíčku sme zamierili na pláž, ktorá samozrejme bola úplne nechutná a stúpali sme tam len po plastoch. 

​

Pri pláži sú hneď dva Beach Cluby, kde sme zamierili aj my, pretože bolo neskutočné teplo a chceli sme sa trošku schladiť a pochillovať niekde, kde je čisto. Tak sme skončili v Beach clube Atlas. Ženy mali dokonca vstup do 15:00 zdarma. My sme samozrejme nešli do žiadneho VIP salóniku, to sme ani nehľadali. Inak medzi nami to boli riadne pálky do tých jednotlivých VIP zón a prekvapivo v nich bolo celkom dosť ľudí, čiže majiteľovi to asi celkom slušne frčí. Veď mrknite sami na webe https://1url.cz/ruHGR. Aj napriek tomu, že sme mali základný vstup, tak sme si to neskutočne užili. Majú tam infinity pools a dokonca bar, ktorý má stoličky priamo v bazéne, čiže sme si vychutnávali drinčíky a zároveň sa chladili v bazéne. Po tých našich neustálych cestovačkách, presúvačkách a neustáleho podnikania niečoho, nám to prišlo úplne vhod, mať taký celodenný relax a nič nerobiť. To by sme ale neboli my, keby to tam celé nepreskúmame. Bol to tak obrovitánsky priestor, tak sme sa išli prejsť. A čo sme nezbadali na streche celého komplexu! Vonkajšie workoutove fitko! Táto zástavka bola jasná! Môj priateľ ma musel odtiaľ ťahať preč, že máme oddychový deň. Ale cca 30 minútové cvičenie sme si dopriali, to je tak, keď nás to proste baví :)) To bola taká milá čerešnička po celom tomto oddychovom milom dníku, že niečo proste spravíte pre svoje telíčko na čerstvom vzduchu a ešte sa pri tom aj opálite :)) Bol to krásny dník, cestou naspäť sme sa stavili na plant based papko priamo v Canggu a domov sme išli neskutočne šťastní a nabití pozitívnou energiou z tohto dňa.

​

 

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Naša druhá cesta do tejto časti ostrova viedla, keď sme sa vybrali na hinduistický temple Tanah Lot. Ak ste videli Eat, Pray and Love! s Juliou Roberts, tak toto miestečko Vám určite príde povedomé. Nádherné miesto, 100% odporúčam. Je to templík postavený na skale, ktorá je oddelená od brehu a musíte sa k nemu prebrodiť vodou. Voda je maximálne po zadok, ak ste trpaslíci ako ja (162 cm). Sú tam aj lokálci, ktorí ženám pomáhajú prejsť aby ich voda nezomlela na zem, keď prichádza vlna. Záleží či prídete pri odlive alebo pri prílive, pri odlive si myslím, že to jednoducho prebehnete, lebo vodu budete mať maximálne po kolená. Priamo do templu sa nedá vojsť, ale vidíte ho v plnej kráse z brehu. Keď prebrodíte vodu musíte si očistiť ruky, tvár a napiť sa svätenej vody (ja som napitie tak trošku hrala, po tom čo som počula koľko turistov na Bali má "Belly Bali"/brušný týfus). Potom Vám nakvapkajú svätenú vodu na hlavu, prilepia Vám ryžu do stredu čela a dajú jazmínovú kvetinku za ucho. Vy im tam necháte symbolický poplatok za toto posvätenie vodou. Nezabudnite sa poprechádzať popri brehu aj v okolí tohto templu, aj keď je to turistické miestečko, je to tam veľmi pekné.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Do všetkých hinduistických templov majú zákaz ženy, ktoré majú svoje dni a ľudia, čo majú väčšie rany, ktoré krvácajú, pretože krv priťahuje negatívnu energiu, ktorú v temploch nechcú mať. Kontrola samozrejme žiadna nie je, asi ani nemá ako :)), je to zodpovednosť každej jednej osoby.

Aj napriek tomu, že som ateista, hinduizmus je mi veľmi sympatický. Jednou z hodnôt, ktorú vyznávajú je Dharma, ktorá predstavuje účel byť na tomto svete. Každý má svoju úlohu na tomto svete, vďaka ktorej posúva svet k lepšiemu a každý by sa tomuto svojmu poslaniu mal v živote venovať a bude naplnený šťastím. Ďalšiu hodnotu, ktorú vyznávajú je Karma, to znamená že ak spravia niečo zlé v tomto živote, tak v ďalšom živote budú prevtelení do nižšieho vedomia. Vždy navzájom sa snažia všetkým pomáhať a vždy sa podržia, pričom v Európe sa táto hodnota pomaly začína vytrácať. Aspoň mne to tak príde. Bali Vám zas trošku pripomenie na čom v živote záleží a prefacká Vás trochu v tom ako sa chováte k ostatným ľuďom. Mne obe tieto hodnoty sú veľmi blízke a "vyznávam" ich tiež, aj keď nevyznávam žiadne náboženstvo, preto mi Bali o to viac príde sympatické.

​

Templov na Bali máte neskutočné množstvo, napr. v okolí Ubudu môžete navštíviť Tirta Empul alebo Pura Gunung Kawi Sebatu. Sarongy na zakrytie nôh Vám dajú v rámci vstupného alebo za malý poplatok si ich môžete zapožičať, ak náhodou neplatíte vstup. V Tirta Empul dokonca robia obrady svätenou vodou, kde je niekoľko prameňov, Vy sa prezlečiete do Sarongu a vo vode sa čistíte od hriechov pod týmito prameňmi. My sme to nepodstúpili, aj keď sme v Tirta Empul temply boli, ale my sa predsa nemáme čistiť od akých hriechov :)). Sarongy určite dodržujte, vyjadrujete tak rešpekt k domácim a ich vierovyznaniu, ktoré je pre nich dôležité.

Pred svojimi domami každé ráno nechávajú dary pre bohov, aby ich dom nemal zlú energiu. Pandanove listy zložia do misky, ktorú naplnia kvetmi, ryžou, ovocím alebo tam dokonca nechajú nejaké peniažky. Zapália v tom vonnú čajovú sviečku a položia to pred vchodové dvere domu/templu. Na zemi to tam uvidíte úplne všade, pretože vietor to všetko rozfúka a keďže to tam pokladajú dosť často, ani to nestíhajú upratovať. Naši domáci dokonca aj nám pred náš domček nosili tieto "dary", aby tam nebola zlá energia. 

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Ak sa Vám zadarí prísť na Bali v dobe, keď majú rôzne ceremónie, tak takisto ich uvidíte krásne vyobliekaných v bielych šatách so žlto-zlatými doplnkami ako idú do templu sa pomodliť a z templa sa očistiť do rieky (napríklad pri Full moone/splne) a zas naspäť idú do templu požiadať bohov o to, čo im v živote chýba alebo zrovna potrebujú, aby im to do života bohovia priniesli. 22./23. marca oslavujú Silent day. Niekoľko mesiacov pred týmto dňom konštruujú obrovitánske sochy, s ktorými pochodujú po meste/dedinke a na konci tohto pochodu ich spália, pretože symbolizujú démonov a zlú energiu, ktorú do svojich miest nechcú pustiť. Po tomto obrade na celom ostrove vypnú elektriku a nemal by nikto vychádzať na ulicu. Nemali by svietiť dokonca ani domácnosti, výnimku majú len staručkí ľudia alebo rodiny, ktoré majú malé bábätko a fakt to svetlo potrebujú. Kto bude robiť nejaký hluk alebo by dokonca vyšiel na ulicu mimo okolia svojho domu, tak policajti mu dajú pokutu. Fakt si na to potrpia a dodržujú to, dokonca aj letisko zatvárajú v tento dátum. Neviem teda ako je to s pokutami pre turistov, ktorí v podstate o tomto sviatku nič nevedia, ale myslím, že ich raz napomenú a keď to nerešpektujú, tak takisto im letí pokuta. Vďaka tomuto sviatku trávia spolu s rodinou plnohodnotný čas sedením za stolom a rozprávaním sa, pretože všetka elektronika konečne jeden deň v roku je takisto vypnutá. Sami sa teraz zamyslite kedy naposledy ste mali celý deň bez elektroniky, že ste sa nechytili za celý deň ani len telefónu, tabletu, notebooku alebo že ste za celý deň nezapli TV. Pokroky v technológiách nás samozrejme na jednu stranu posúvajú dopredu, ale koľkokrát vďaka tomu strácame plno hodnotnejší čas strávený s našimi blízkymi.

​

Skúste sa zakecať s domácimi, tým že skoro všetci hovoria plynule po anglicky a zároveň sú takí otvorení a priateľskí, sa podozvedáte veľa zaujímavých vecí. Nie tak často sa stáva, že v lokalite, kde práve sme máme možnosť sa pobaviť s lokálnymi ľuďmi či už kvôli jazyku alebo mentalite národa.

​

Naše ďalšie výlety smerovali na severo-východ, ktorý sme ešte vôbec nepreskúmali. Na to, že som nebola šofér a len spolu sediaca na scootri, tak ísť na scootri 2,5h tam a 2,5h naspäť dalo zabrať aj mne. Už som nevedela ani na ktorej časti zadku mám sedieť, čo ma celý bolel. A ja sa ešte aj zvyknem celú cestu dosť kŕčovito držať madiel, kde sedím, aby som z toho scootra nespadla, čiže som ešte dostávala aj kŕče do zápästia. Musím povedať, že šofér to zvládol bravúrne ako vždy a hlavne keď sme sa vracali v úplnej tme, neskoro večer a skielka našich prilieb boli tak doškriabané, že ho môj priateľ musel mať celý čas hore zdvihnuté, aby vôbec videl v tej tme na cestu. Pritom so zotmievaním začína vyliezať aj všetok hmyz, ktorý mu celé tie dve hodiny vrážal do tváre. No poviem Vám moc bezpečné a ani príjemné to nebolo, ale prežili sme to a šoférovi patrí veľká poklona. Náš prvý výlet na tento smer bolo mestečko Sideman. Toto miesto ešte vôbec nie je tak turisticky známe, čiže ak si chcete oddýchnuť od turistov, tak určite sa vyberte sem. Je to mestečko v údolí, kde sú ryžové terasy, z ktorého je nádherne vidieť najvyššia hora a zároveň aj stále aktívna sopka Mount Agung. Na túto sopku je momentálne vstup zakázaný, ale stále môžete ísť na východ/západ slnka na Mount Batur, čo je druhá najvyššia hora/sopka. Určite si tento výstup s guidom zjednajte dopredu, je tam celkom tlačenica ako vždy na všetky možné sopky. Mestečko Sidemen je dokonalý relax v prírode, zastaví sa Vám čas a vy len tak môžete zostať meditovať v prírode. Nachádza sa tu veľa turistických cestičiek, ku ktorým sa dostanete za symbolický poplatok, ktorý ide priamo lokálnym farmárom, ktorí tam pestujú chilli papričky, ryžu, arašidy a veľa ďalšieho. Nezabudnite si ale so sebou pre istotu zabaliť aj obuv, ktorá Vám zakryje celú nohu, pretože častokrát tieto cestičky nie sú až tak vyšliapané a brodíte sa vyššou trávou a zároveň na týchto prírodných cestičkách sa vyhrievajú hady, tak dávajte pozor pod nohy.

​

Neďaleko odtiaľto sa nachádza už spomínaný vodopád Gembleng waterfall. Je to vodopád, ktorý vyformoval malé jazierko v medzipodlaží, medzi prúdami vody. Dostanete sa k nemu po vyšliapaní niekoľkých schodov, čiže trošku sa zapotíte, ale nič strašné. Po ceste sme videli staré ženy ako nosia na hlavách 20 kg vrecia s cementom na vrchol tohto vodopádu, pretože hore stavali nejaký nový hotel. Tieto ženy mali 70+ rokov a chodili hore dolu po schodoch celý deň v horúčavách 35C a ešte k tomu aj s vysokou vlhkosťou vzduchu. Môj priateľ kade chodí, tak sa snaží pomáhať a tento pohľad na ne ho samozrejme nenechalo chladným a hneď sa im ponúkol, že zoberie dve vrecia so sebou. Nakoniec sa niekoľkokrát vrátil a ponosil ďalšie, čo zase nenechalo chladnými zadubených turistov, ktorý tam v ten moment boli a neodpustili si poznámky, že pre Instagram všetko. Pritom to bola úprimná pomoc so srdiečka a oni boli tí, čo tam vysedávali na zadkoch v jazierku a fotili sa tam pre Instagram. Vždy si poviem, že musím mať rešpekt ku všetkým ľuďom, bez ohľadu na to ako sa správajú, ale nech robím čo robím pri takýchto závistlivých, nevyrovnaných ľuďoch, ktorí majú neustále potrebu niečo komentovať na základe svojej inteligenčnej úrovne to nezvládam. A aj keď viem, že problém je priamo v nich a s nami to vôbec nesúvisí, tak aj tak mám v sebe zlosť, títo ľudia sú proste na facku. Ešte mám stále na čom pracovať aj ja :).

 

Po tom čo sa môj priateľ zaslúžene schladil v tomto jazierku, sme dole pod vodopádom zrazu zbadali, že niekto lezie po vysokánskej palme smerom hore. Proste naboso sa zachytával nohami o kmeň a rukami šplhal hore po 10+ metrov vysokej palme. V korune palmi poodsekával šabľou kokosy a pohádzal ich kamošovi dole, ktorý ich potom následne rozdal turistom. To bolo niečo neskutočné, on bol ako opica v ľudskom tele, my sme naňho pozerali s otvorenými ústami. Sranda čo všetko sa človek dokáže naučiť, keď na to má vhodné podmienky.

Nezabudnite v tejto lokalite navštíviť nejaký lokálny warung (lokálne jedálne/reštaurácie s domácim jedlom), kde sú nízke ceny a zároveň je to veľmi chutné jedlo. Čerstvé smoothie Vám takisto spravia na počkanie v prepočte za 20 kč a sú vynikajúce.

 

Ak sa chcete presvedčiť, že Temple of Penataran Agung Lempuyang je najgýčovejšie miesto Bali, tak kľudne pokračujte týmto smerom. Ale predtým, než to spravíte musím Vám povedať, že to bude pre Vás strata času. Na tomto mieste nájdete taký istý výhľad na sopku Mount Agung ako aj z mesta Sidemen a to samozrejme len ak máte šťastie a nezastavili sa na nej nejaké mraky. Čo je dosť časté, keďže mraky sa vždy zachytávajú na najvyššie položenej hore široko ďaleko. Na tento temple platíte vstup a zároveň platíte aj autobus, ktorý Vás vyvezie na kopec, kde sa tento temple nachádza. Nedá sa tam platiť kartou a my sme sa tým pádom hodinu a niečo pred zatváracou dobou rýchlo hnali do najbližšej dedinky do bankomatu vybrať cash. A to ešte ako naschvál nám žiadny bankomat v okolí nebral naše debetné karty, tak sme si dali pekný safari výletik po všetkých bankomatoch v okolí. Mierne vystresovaní sme prišli ponáhľajúc sa po okruhu najazdených 20 km naspäť, aby sme to stihli pre zatváračkou. Autobus nás teda vyviezol hore, kde sme teda zistili, že sa platí ďalší vstup. Vošli sme do templu a tam sme zistili, že Vám dajú poradové číslo, s ktorým ako blbečkovia čakáte na fotku, ktorú Vám spravia v bráne tohto Templu v pozadí s horou Mount Agung, ktorá bola ešte aj úplne zakrytá mrakmi. A ešte aj vrchol všetkého je, že keď sa pozeráte na webe na fotky z tohto miesta, tak to vyzerá, že pred tou bránou je voda a tým sa z toho stáva romantické miestečko, ale oni tento efekt robia zrkadielkom, ktoré podložia pod fotoaparát/mobil tak, aby vytvorili tento efekt. No ja som na to pozerala s otvorenými ústami, či to myslia vážne. A aj napriek tomu tam ľudia ostanú čakať dve hodiny na to, aby sa dostali na radu a dali im pár sekúnd na to, aby sa tam odfotili v pózach, ktoré si nacvičili čakajúc na radu. Cvakajú to tam ako na bežiacom páse. No ja som bola úprimne v šoku. Nakoniec ma priateľ ukecal, že keď sme išli skoro 3 h na scootri na toto miesto, tak že nech sa odfotíme tiež, ale inak by som sa hneď v tom momente otočila na päte a išla preč. Mal šťastie, že to bolo pre zatváračkou a už tam toľko ľudí nečakalo. No veď posúďte sami na priložených fotkách s fake efektom a bez neho. Čiže na toto miesto dávam nálepku "najgýčovejšie miesto Bali".

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

 

Po tom čo sme sa už poučili, že 5 hodín denne strávených na scootri a hlavne v noci nie je bohviečo, sme si povedali, že aj keď tá doprava je úplne šialená skúsime si na 1 deň požičať auto. Mali sme vyrážať hneď ráno, lebo sme chceli ísť až úplne na sever ostrova (auto na 1 deň nás vyšlo 700 kč vrátane benzínu a scooter na celý mesiac 1600 kč). Samozrejme nemenovaná agentúra, ktorá nám toto auto v Ubude požičiavala meškala s doručením auta, tak sme nakoniec vyrážali až pred 11tou hodinou, čo nám trošku nabúralo plány, ale dočkali sme sa. Prvá zástavka bola Temple Ulun Danu Beratan. Je to oblasť, kde sa zväčša držia mraky a prší tu, preto auto bola dobrá voľba. Je to templík, ktorý stojí na vode a je obklopený jazerom. Toto miesto je takisto plné turistov, ale aj tak stojí za návštevu. Tým, že je tam trošku chladnejšia klíma, tak je toto miesto aj poľnohospodársky lepšie využiteľné a na každom kroku majú jahodové farmy. Preto Vám odporúčam prejsť si celý ostrov, pretože východ a sever pôsobí úplne inak ako turistický juh a západ.

 

Ďalej sme pokračovali smer Sekumpul waterfall, čo je 80 m vysoký vodopád v džungli. Prišli sme na miesto, kde stálo pár chalanov v drevenej búdke, ktorý nás zastavili, že ďalej bez zaplatenia vstupu nemôžeme ísť. Tak sme vyšli z auta, ukázali nám pozliepanú brožúrku fotiek, čo tam môžeme vidieť a na poslednej strane stál cenník. Vstup bol 250 000 IDR (370 kč). Pozrela som na nich škaredo, že či sa zbláznili a oni nám začali hovoriť, že to tak stanovila vláda, že tie peniažky idú na udržovanie cesty k vodopádom..atď. Tvrdili nám, že veď v tom je zahrnutý aj sprievodca, čo pôjde s nami a fľaška vody. Tak sme im hovorili, že mi žiadnu vodu nepotrebujeme a že nám stačí obyčajný vstup. Veď ide o prírodu, ktorá nevyžaduje žiadne dodatočné náklady. Príroda ako voľný zdroj pre ľudí a oni si pýtajú takúto pálku?! Tak sme sa teda otočili, že nikam nejdeme a išli sme nasadať naspäť do auta a on na nás začal vykrikovať, že tak teda len 200 000 IDR  a bude to bez vody. Obzrela som sa naňho a povedala som mu, že stále je to veľa a že sme ochotní dať 150 000 IDR, pozreli sa na seba a nakoniec povedali OK. Skúste s nimi vyjednávať ako sa len dá, oni to na Vás len skúšajú koľko ste ochotný dať. Veď tak či tak potom dáte ešte ďalšie peniažky do vačku Vášmu sprievodcovi, ktorý si to oveľa viac zaslúži, než ten štát.

Presunuli sme sa autom čo najbližšie k vodopádom, dali nám pršiplášte, pretože začalo popŕchať a cesta k vodopádom sa mohla začať. Tým, že som vedela, že nás čaká hodinová cesta, tak som sa hneď skamošila s našim sprievodcom a vypytovala som ho všetko možné ako to ja zvyknem. Chcem sa vždy, čo najviac dozvedieť a zároveň spoznať ich postoj k životu. Čo sa ale nakoniec obrátilo voči mne, lebo zas moja empatická stránka ma spravila smutnou a mala som chuť mu odovzdať celú svoju peňaženku. Porozprával mi v akej chudobe si žijú a koľko mu platia za toto sprievodcovstvo k vodopádom. Samozrejme som mu na konci aj dala celkom dosť peniažkov, za čo sa mi potom priateľ smial, že na začiatku som chcela vyjednávať cenu a v konečnom dôsledku som ten vstup ešte aj preplatila. Ale tam išlo o alokáciu tých peňazí - jemu do vačku vs štátu :)).

​

Džungľa bola nádherná, tá prechádzka bola úplne relaxačná, lebo ste boli obklopení celý čas pralesom. Tým, že bolo po daždi sa začala vyparovať voda z kopcov, čiže všade boli mráčiky vyparenej vody v okolí, no cítila som sa ako v prvom diele Avataru.  K vodopádom sa schádza po schodoch, čo teda naspäť hore bolo trošku náročnejšie, ale nič strašné. Tým, že bolo blato a mokro som tam slidovala v žabkách a často mi ostávali zaborené priamo v tom bahne, tak som potom radšej pokračovala naboso. Sprievodca bol hrozne milý, stále mi ponúkal svoju obuv a keď sme sa predierali prúdom rieky mi zakaždým podal ruku, aby ma prúd vody nezobral so sebou. Fakt sa o nás pekne staral, ale asi vedel, že sa mu to vyplatí, haha. Sekumpul vodopád je nádherný, boli sme tam takmer sami, pretože ľuďom sa nechce tak ďaleko do džungle šliapať. Kúsok od neho je ďalší 80 m vodopád Fiji, takisto prekrásny. Príroda je najdokonalejší umelec. Cesta naspäť sa nám zdala trošku zdĺhavejšia, ale aj tak to stojí za to. Hlavne ta scenéria je dych berúca.

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

​

Keď píšem tieto riadky, tak mi je normálne smutno, pre mňa táto destinácia bola jedna z najlepších a to sme ich nenavštívili pár. Ťažko sa mi odchádzalo z Ubudu, utešovala ma len myšlienka, že máme to šťastie, že sa tam hocikedy môžeme vrátiť. Po mesiaci sme zbalili naše saky paky a presunuli sme sa do Sanuru, čo je tiež celkom obľúbená turistická destinácia, pretože pláže nevyzerajú tak katastrofálne ako na západnom pobreží Bali. Plán bol presunúť sa na Nusa Penida ostrov.